Všetko zavinil taliansky vzduch
Zuzana bola skromné a nepekná dievča. Dokonca aj jej matka priznala, že príroda dcére nepriala – obdarila ju skromne. „S takým vzhľadom bude ťažké vydať sa,“ vzdychal otec.
Riedke vlasy, veľký nos, výrazné zuby, malá brada a problémová pokožka náchylná na zápaly. Napriek vzhľadu mala Zuzana pokojnú, láskavú a ústretovú povahu.
Zdalo sa, že jej vzhľad vôbec nevadí. Ale len sa to zdalo. Zuzana dobre vedela, že nie je pekná. No čo sa dá robiť?
„Nič, zlatko, šťastie nie je v kráse. Pre každého človeka Boh vytvoril pár. Aj ty nájdeš lásku a rodinu. Hlavné je srdce, a to máš dobré. Ten, kto ho uvidí, ťa bude milovať,“ hovorila matka.
Ale srdce treba najprv spoznať, a na Zuzanu nikto nepozeral. Tak maximálne prešli pohľadom. Chlapci dávali prednosť pekným dievčatám s bábkovými tvárčikami.
Zuzana si vybrala za povolanie psychológiu. Tu krása netreba, ba práve naopak – neodvádza pozornosť a nebráni v úprimnosti. Zuzana ľudí priťahovala svojou úprimnosťou, súcitom a schopnosťou počúvať. Čoskoro sa stala vyhľadávanou psychologičkou. Rodičia jej pomohli kúpiť byt. Všetko bolo fajn, len v osobnom živote to nešlo.
Raz k nej na konzultáciu prišiel muž s dospelou dcérou. Ťažko znášala rozvod s manželom a potrebovala psychologickú pomoc. Pekná dievčina celým svojím vzhľadom dávala najavo, že otcovi robí láskavosť, že vôbec prišla. Ale po dvoch sedeniach už sama ponáhľala za Zuzanou. Jej otec vošiel poďakovať.
„Zmenila sa, ožila, uverila v seba. Dlho som ju nevidel takú. Usmievavú, znovu záujem o svet. Všetko vďaka vám. Ste čarodejnica,“ rozplýval sa v komplimentoch. „Nedáte si so mnou večeru?“
„Vychovával som Moničku sám. Manželka nás opustila, odišla s milencom do Ameriky. Už som sa neoženil. Bál som sa, aby Moničke nebolo zle. Veľmi som ju rozmaznával, priznávam. Teraz vyrastla, a ja som ostal sám. Dúfam, že sa vydá a daruje mi vnúčatá,“ otvorene hovoril Ján Košický, Monikin otec, v reštaurácii pri večeri.
„Vyzeráte veľmi dobre a určite nájdete dobrú ženu. Milujete dcéru a rozumiete ženskej povahe,“ povedala na to Zuzanka.
„A vy? Mohol by som vás zaujať?“ zrazu sa opýtal.
Zuzana nevedela, čo povedať. Takýto obrat rozhovoru nečakala a zmätene sklopila oči. Ján to pochopil po svojom.
„Nemyslite si, mám vážne úmysly. V mojom veku nie je čas na dlhé dvorZuzana sa zamyslela, no nakoniec prikývla, pretože v jeho očiach videlZuzana sa zamyslela, no nakoniec prikývla, lebo v jeho očiach uvidel
