Viera smaží kotlety, keď vstúpi do kuchyne Ján.
Viera, musíme sa porozprávať, hovorí rozhodne.
Hovor, odhadzuje žena.
Sadni si, počúvaj ma normálne, znie v Jánovej hlase netrpezlivo.
Nemôžem sa od kotliet odtrhnúť, odpovedá Viera.
Čo mi chceš povedať?
Ja Ján štrhá slová, takmer ich nemôže dopokončiť.
Zoznámil som sa s inou ženou odchádzam od teba!
Blahoželám ti, a som veľmi rada za teba! hovorí Viera pokojne.
Takže blahoželám? A teší ťa to? Ján sa prekvapene pozerá na ženu.
Ján si ani nevedel predstaviť, čo Viera práve zamýšľala.
Úprimne povedané, zamyslí sa susedka Petra, prekvapená, že čoskoro niečo poviem.
Stále nechápem, ako si sa na to odvážila! To presahuje všetky hranice, Viera!
Presahuje čo? Dobro alebo zlo?
Vieš, je to ako pozerať sa na niečo.
Nechceš sa na to dívať, len výsledok je dôležitý. A môj výsledok je skvelý dostala som, čo som chcela!
Napriek tomu, povzbudzuje Petra, budú sa určite objavovať negatívne následky
Nehovor tak, Petra! Keď prídu, vyriešime ich. Teraz mám len radosť a skutočné víťazstvo, tak neškriabaj mi sviatok!
Petra s pohŕdavým zdvihnutím ramien odkrúti sa a predstiera, že ju zaujíma výhľad von z okna.
***
Všetko začalo večer, keď Ján po práci hovorí, zatiaľ čo sa snaží zakryť svoje rozpaky:
Musíme sa porozprávať
Viera sa vnútri stiahne. Dlho čakala, kedy Ján konečne našiel odvahu. A teraz to začína.
Hovor, vyzýva, otáčajúc kotlety, ktoré má na večeru.
Sadni si a načúvaj, hovorí Ján netrpezlivo. Alebo si so svojou chrbtom rozprávať?
Sedieť nebudem, milý, odpovedá Viera pokojne, Teraz Oľga spomenie moje meno a začne: mama, to, mama, to. Takže nebudeme míňať čas. Čo mi chceš povedať?
Ja Ján štrhá, stretnúť som sa s inou ženou
A čo ďalej? Viera neodvracia pohľad od kotlíkov.
Vypni tú panvicu! kričí Ján, nemôže skryť rozrušenie. Počuješ, čo hovorím? Milujem inú ženu!
Počujem, Viera sa konečne otočí. Blahoželám ti.
Čože?! Jánov prekvapený výraz nemá hranice. Očakával čokoľvek, len nie túto ľahkú reakciu.
Tiššie, prosím, deti sa bojia, hovorí Viera, stále pokojná a zdá sa, že nečaká nič.
Vedela si? vybuchne Ján.
Nie, nevedela som, prikývne Viera, ale mala som podozrenie.
Podozrenie?
Samozrejme. Keby som meškala v práci o pár hodín, bola by som na telefóne a stále by som ho schovávala v vrecku. Presťahovala by som sa do inej izby a našla si hlúpy dôvod. Potom každý človek cíti, či ho miluje alebo nie.
Prečo si mlčala, keď si to pochopila? spýta sa Ján, trošku sa upokojil.
Vieš, ponúknul si mi rozvod, ja som ho nechcela rozbiť to bola aj tvoja úloha.
Prečo to tak?
A čo? Keby si chcel len vyraziť a zabaviť sa, schovával by si svoje dobrodružstvá. Keď raz začneme túto konverzáciu, už máš nejaké rozhodnutie. Takže neobávaj sa, hovor všetko
Ján pozerá na ženu a nepozná ju. Toľko vytrvalosti, pokojnosti, sebaúcty. Myslel, že ho čakajú len jednoduché ženské slzy.
Takže mám návrh
Zaujímavé, sadne si na stoličku Viera a pozorne pozerá na muža.
Už máme hypotéku Asi ju nedokážeš splácať, keď k tomu prídu alimenty
A rozvod už viac nebudeme prejednávať? v Jánovom hlase zaznie ostrá nôta, ktorú Viera neprehlási.
Čo tu prejednávať? Jasné, že mi neodpustíš.
No tak Viera sa usmeje, veď ma poznáš ako starú babku.
Takže Ján znovu nepostreží žiadnu prefíkanosť. Bude lepšie, keď sa presťahuješ do svojho jednopokojového bytu a ja zostanem tu.
A deti?
Deti? S tebou odídu, samozrejme, odpovedá Ján.
Takže ja s dvoma deťmi budem žiť na 18 m², a ty so svojou novou láskou v našom trojizbovom byte?
Presne. Nemôžeš splácať hypotéku. Vždy som ju platil sám, Ján vysvetľuje sebavedome.
Rozumiem, Viera vstane. Musím premýšľať.
Vyjde na balkón.
No teda, poď, pošmešuje Ján, myslí si: Už premýšľala? Ach, tie ženy.
Zatiaľ čo Viera stojí na balkóne, Ján si naservíruje pár kotlíčkov, teplé zemiakové pyré z multifunkčnej varnej nádoby a hneď sa pustí do jedla.
Nezvládne ho dojesť.
Súhlasím, vyhlási Viera, vracajúc sa do kuchyne. Ale len za jednej podmienky.
Aká podmienka? usmeje sa Ján.
Zostaneš v tomto byte so svojou milenkou a s naším synom. My s dcérou sa presťahujeme.
Čože?! Jánove oči sa rozšíria. Chceš rozdeliť deti?!
Prečo nie? Deti sú naše, zodpovednosť rovnaká. Nech syn, o ktorom si tak sníval, zostane s tebou. Dcéra so mnou. Je to spravodlivé.
Si normálna? Ako môžeš deliť deti? Nie sú to nábytok!
Samozrejme, Viera je neochveľná. Ja ich budem ťahať po celý život, ty si oddýchneš. Už nie.
Ja budem platiť alimenty a pomáhať, keď budem môcť
Samozrejme. Platíš mne, ja tebe. Vyriekli sme deti spoločne, budeme ich vychovávať spoločne. Nechceš syna, vezmi dcéru. Je staršia, bude jednoduchšie. Vidíš, som ochotná ísť ti v ústrety.
Neviem, že si taká zvláštna, ale to je prehnané! kričí Ján. Chceš sa so mnou hádať pomocou detí?!
Nevymýšľaj, Ján. Nie si hoden, aby sme sa hádali. Chcem len spravodlivosť. Ty máš trojizbový byt s hypotékou a syna. Ja jednopokoj a dcéru. A vzájomné alimenty. Len tak sa rozvedieme po dohode, inak budem bojovať. Neodstúpim ani o lyžicu.
Ján odchádza. Obracia sa na priateľku, matku, sestru. Všetci mu radia, že Viera bluffuje. Žiadna normálna matka by neodovzdala dieťa za pár metrov štvorcových. Ján si teda pokojne myslel, že čoskoro Viera zoberie deti.
Oľga, nová milenka Jána, je nadšená. Trojizbový byt v centre Bratislavy! Očakáva aj štyriročného chlapčeka, ktorý sa však neobjaví.
Po niekoľkých dňoch Ján súhlasí s Vierinou podmienkou.
Výborne, odpovie Viera a trvá, aby Ján zajtra podal návrh na rozvod.
Prečo ja? snaží sa odolať.
Pretože si muž a preto ti bude ľahšie zaplatiť všetko.
Ján to berie za logické a podáva rozvod.
***
Čaká tri mesiace. Po dohode Ján sa nasťahuje k Oľge. Viera sa pripravuje na presťahovanie a odoláva všetkým výčitkám od príbuzných.
Ján po celom svete šíri, že Viera rozdelila deti podľa bytu a dal mu syna.
Ako to môžeš? Aký si to máš typ matky? Nemáš hanbu ani svedomie! Ako môžeš deliť deti?! Nemáš dušu!
To sú najmäčie výčitky, ktoré Viera počuje. Niekedy odpovie, niekedy mlča, inokedy odíde, aby nečúl odpovede.
Aj dvanásťročná dcéra Zdenka kričí:
Myslela som, že nás miluješ
Viera bez reakcie trpezlivo čaká na rozvod. Nakoniec nastane.
Sudca je prekvapená:
Chcete nechať syna s otcom?
Áno, odpovedá Viera pokojne. Zodpovednosť je rovnaká, otec súhlasí. Pravda, Ján?
Ján prikývne.
Otázka je vyriešená tak, ako Viera navrhla. Ján s úľavou vyhlasuje rozvod.
Všetko sa len začína.
***
Viera všetko balí na odchod svoje veci, veci dcéry. Pripraví si poznámky pre Jána:
čo má Oľga rád, čo nie, do ktorého materského klubu chodia, ako sa volá učiteľka, ktoré potraviny mu nesedia, aké rozprávky sleduje, kde je najbližšia poliklinika atď.
Ján si to prelistuje a zamrká:
Prečo to? Veď si to porádame sami, nie? Ťahá syna na ruky a hovorí mu po čele.
Oľga sa zasmieva od radosti.
Tak to je, čas je, preruší Viera, volajte, ak niečo potrebujete.
Keď odídu s dcérkou, Ján volá Oľgu:
Všetko je pripravené! Príď!
Oľga ten večer zverejní na sociálnych sieťach: Nový začiatok! s fotkou, kde ležia nad postieľkou spiacim synom.
***
A potom nastáva skutočný nočný mráz pre Jána a trpezlivé čakanie pre VIERU.
Realita je vzdialená od snov. Oľga nasledujúci deň žiada mamu, odmieta jesť to, čo varí Viera, a nechce s ňou bývať. Ranné odchody do materskej školy šialia Jána chlapec nechce obliecť sa, brečí a odoláva, keď ho učiteľka berie do skupiny. Ján často mešká do práce. Oľga ochorie. Ján nevie, čo robiť; starostlivosť o syna je náročnejšia, než si predstavoval.
Opäť materská škola, večerné vyzdvihnutie, musí odchádzať skôr z práce. Šéf ho pozoruje. Oľga náhle ide na služobnú cestu a potom zmizne, posielajúc SMS: Nechcem riskovať svoje životy pre tvoje dieťa.
Jánova mama odmieta pomáhať s výhovorkou o zdraví. Viera prichádza prísne raz týždenne na dve hodiny. Po jej odchode Oľga veľmi rozhorčuje.
Peniaze na hypotéku sú, ale Ján nečakal, koľko bude musieť míňať na dieťa. Zabudol na odpočinok. Rozčúlenie a únavu prehýňa hlavou. Pochopil, že nechce byť pri synovi.
Približne po troch mesiacoch Ján volá exmanželku:
Viera, musíme sa porozprávať, je to urgentné.
Viera príde.
Čo sa stalo? spýta sa s trochou súcitu.
Prosím, vezmi ho, šepká Ján. Už to neznesiem.
Čo sa deje?
Som unavený, Viera. Oľga ma opustila.
Rozumiem, snaží sa Viera skryť úsmev, ale
Žiadne ale, prosím.
Čo tým myslíš?
Presťahujte sa sem, žijeme všetci spolu, ja odídem.
A potom mi budeš vyčítavať?
Žiadne výčitky, Viera. Zaregistrujem byt na tvoje meno.
Naozaj nebude problém starať sa o štyriročného chlapčeka? usmeje sa Viera. Predtým si hovoril, že nič nerobím.
Prepáč. Nečakal som Si ochotná?
Len ak bude všetko právne upravené.
Ján sa na ňu pozerá dlho.
Nevedel som, že si taká obchodná.
Učitelky sú pekné, odvetí Viera.
***
Ján dodržal svoje slovo. Byt zaregistroval na VIERU. Platí hypotéku. Alimenty idú na obe deti. Každý víkend s výnimkou zriedkavých ich navštevuje, prináša kyticu ako poďakovanie za to, že mu umožnila bývať v jej jednopokojovom byte a platiť len služby.
Teraz všetci priatelia a rodina ľutujú Jána a považujú VIERU za zlovestnú. Tvrdia, že neľutuje svojho malého syna, je bezcitná. Ona však už vychutnáva víťazstvo, ničoho neľutuje a neverí v žiadViera si nakoniec uvedomila, že skutočným bohatstvom je pokoj v srdci a neustále sa usmievala nad tým, ako život prináša nečakané, no podstatné zmeny.
