Stáva sa, že ja a moja sestra máme spoločnú svokru.
Každý mal rád môjho manžela, a on vedel hovoriť uhladene. Dvoril sa mne, no zároveň pokukoval po mojej sestre. Keď sa Ján dozvedel, že mi stará mama odkázala byt a nie Zuzane narýchlo ma požiadal o ruku.
V tom čase už bola sestra tehotná, lebo plánovala svadbu s ním, chcela ho priviazať k sebe dieťaťom. Musela oklamať svojho bývalého frajera, že dieťa je jeho, aspoň na chvíľu chcela svojho muža.
Bývali sme s manželom v malej chalúpke u svokrovcov na okraji Martina. Keď sa susedia rozhodli predať záhradu, muž ma prehovoril, aby som predala byt nech kúpime ten pozemok. Prikývla som. Aj tak bolo treba hypotéku na stavbu domu.
Svokra ma stále vyháňala. Chytila sa každého detailu, rozmaznávala vlastnú dcéru a mne rozkazovala. Keď nám dokončili dom, zvalila plot a pustila psi dnuka, hoci vedela, že sa ich bojím. Stále mi ukazovala, že ona je pán. Prosila som Jána, nech sa s ňou porozpráva, ale vždy mi tvrdil, že to zveličujem.
Nevydržala som to. Podala som žalobu, chcela som svoj podiel na dome a vlastný byt. Ale ukázalo sa, že jediným majiteľom domu je svokra vraj nešlo o bezpodielové vlastníctvo. Nechápem, ako nás takto ošálila. Ostala som bez strechy nad hlavou.
Vtedy zistil, že Zuzana dostala byt od nášho otca rozhodol sa konať. Chcel im rozvrátiť manželstvo, tak všetko vyzvonil jej mužovi, ktorý bol aj otcom jej dcéry. Rozviedla som sa s ním a on urobil Zuzane to isté, čo mne.
Dlho som s ňou nehovorila, všetko som sa dozvedela náhodou. No keď Zuzana pochopila, že ju tiež oklamal, prišla s návrhom spojiť sily.
Hovorili sme so susedmi a zistili sme, že svokra s Jánom už získali päť parciel tak, že im uverili jednoduché ženy. Najprv si Ján doviedol nevinnú ženu, po čase sa rozviedol a každá ostala s prázdnymi rukami.
Spojili sme sa s ďalšími obeťami a podali hromadnú žalobu. Ale už nebolo koho žalovať Ján odcestoval do Nemecka. Ostala tu len svokra a teraz vyžaduje vnúčatá vraj sú jej posledná rodina.
Snažila sa nás obrať o deti, tvrdila, že nemáme vlastné bývanie. Každej z nás však súd zabezpečil miesto na bývanie a k tejto dráme nás doviedli jej podvody. Po súde sme dostali povinnosť umožniť deťom stretávať sa s babkou a nebrániť im v kontakte.
Najhoršie je, že svokra štve naše dcéry proti nám. Nakoniec je ona spravodlivá babka a my zlé matky. Bez hanby nám kazí šťastie, vybíja si frustráciu, učí dcéry klamať o cigaretách a pálenke. Už nám dali posledné varovanie: ak im nekúpime tablet, zavolajú sociálku.
Vezmem vám deti. Počkáte si! kričí svokra.
A čo máme robiť? Ako sa jej postavíme? Už nám ublížila dosť a stále nemá pokoj…
