Veľmi správna mama
Tato, musíme sa vážne porozprávať! tak začína Ľubomíra rozhovor so svojím svokrom Pavlom, keď prichádza do dediny k rodičom manžela len na pár hodín. Zároveň pozerá nedôverčivo na Máriu, svoju svokru.
Prepáčte, ale nevybrala som vášho syna z dediny len tak. Z tohto neškodného dedinského chlapca som urobila skutočného mestského chlapca. A teraz chcete z nášho vnuka môjho syna Petrova spraviť dedinského človeka? Nechám vás v tom neprestať!
Čo sa stalo, Ľubomíra? zúri Mária. Prečo to hovoríš?
Pretože náš Petro po celom lete, čo strávil s vami v dedine, už nie je taký, aký bol predtým! Rozumiete?
Nie, nerozumieme. Čo tým myslíte predtým? On má len osem rokov!
Presne tak! Má len osem rokov, pokračuje prísnym hlasom svokra, a po vašej dedine sa stal akýsi muž! Objavili sa u neho zlé návyky!
Zlé návyky? Čože, Ľubomíra? Pavol sa vystrašený pozerá na nervóznu svokru. Začal fajčiť?
Fajčenie? To nie je to! odpovedá svokra. Nie je to ani pitie Tak aké zlé návyky máš na mysli?
Myslím na dedinské zvyky! Teraz volá autá kobyly! Predstavujete si? Keď uvidí nejaké pekné auto, kričí po celej dedine: Mama, tato, pozrite, aká kobyla prebehla! Čo je to za slovo? Strašné!
Pavol po týchto slovách len zamručí a Mária ho znechutene pozoruje.
No tvoje slová, Pavol svokra sa hanbivo pozerá na svokru: A ty, dieťa, neboj sa. Slovo nie je nadávka, je skôr nežné. Nie je to kobyla, je to kobyľka.
Tato, čo tým hovoríš? Má mestský chlapec takto rozprávať? Nezostane prekvapená, ak zistí, že Petro teraz aj nadáva. Po lete v dedine má v slovníku čudné výrazy. Straší ma to! Ako hovorí so spolužiakmi? Teraz ťa chytím za karburátor! Alebo: Dostaneš to do rozvodov! Čo to sú za slová? Natočím ti na kľuk! Vlas mi z tých slov švihuje. Nedávno napísal školské slohové, že chce byť traktoristom. To ste, tata, mu dali také sny, však?
Prečo ja? Pavol sa snaží potlačiť úsmev, tvár mu je pretvarovaná do vinnosti. Nie, nie, Ľubomíra, to nie som ja. Petro len pozeral, ako pracuje poľná technika, a trochu si to predstavoval. Je to stále mestský chlapec neboj sa. Povedal nám s babkou, že chce byť finančník, takmer ministrov financíí.
My s váším synom sníme, že bude finančník, vzdychne svokra. A on nedávno niečo urobil?
Čo? Mária sa napätuje.
Dali sme mu vreckové peniaze ako budúcemu finančníkovi a povedali sme mu, že si môže kúpiť darček na narodeniny. Nech si kupuje, čo chce. Viete, čo si kúpilo?
Čo? Pavol sa zamračí.
Kúpil nejaké reťazové pílky, alebo reťazové reťazce, neviem presne. Povedal, že vaše reťaze, tata, sú také tupé, že ich už neostrihá. A že s Petrovi na budúci rok poďte do lesa, aby ste si sami prerezali drevo na saunu. Pravda?
Bože vzdychne Mária. Ten chlapček sa zasekl v hlave
Áno, potvrdí Pavol. Takže namiesto darčeka sa rozhodol pomôcť. Neboj sa, Ľubomíra, uhradíme ti tie výdavky. Dnes ti vrátime všetky peniaze na cent. Len povedz, koľko to stálo.
A čo peniaze!! vykríkne svokra. Nie je to o peniazoch! Môj chlapček má myslieť na štúdium, nie na drevo pre saunu, kobyly a traktory. Má snívať o tom, že bude špičkový žiak a hneď po skončení pôjde na univerzitu.
Máš pravdu, Ľubomíra! usmieva sa Mária. Nasledujúce leto vezmeme z našej dedinskej knižnice najinteligentnejšie knihy a pripravíme ich pre Petra. Budeme s ním celé leto sedieť pod jabloňou, čítať mu matematiku, slovenčinu a všetko, čo potrebuje, aby sa stal špičkovým žiakom.
Presne tak! prikývne Pavol. Prineste ho k nám a za leto ho urobíme najinteligentnejším dieťaťom v celom svete. Budú ho všetci dedinskí muži obdivovať pre vzdelanie. Naozaj je múdry, násobenie zvláda ako oriešok.
A hovorí to tak plynule, doplní Mária. Nehovorí, len spieva. Všetky dedinské babky ho milujú, počúvajú ho otvorenými ústami a potom nám hovoria, že mama Petra, teda ty, Ľubomíra, si veľmi dobrá mama.
Naozaj? pochybuje svokra. A v čom som dobrá?
V tom, že ho prinášaš na leto k nám do dediny. Dieťa v tomto veku musí jesť čerstvé a prírodné jedlá, dýchať čerstvý vzduch, kúpať sa v čistej rieke, nie v nejakom umelom bazéne plnom chlóru. Povedal ti Petro, že sa naučil plávať takmer ako ryba?
Áno, povedal prikývne Ľubomíra a konečne sa usmeje.
A na bicykli jazdí tu bez strachu, že by z rohu vybehlo nákladné auto. Nebojí sa včiel ani psov. A alergia už takmer zmizla.
Áno, potvrdí svokra. Už takmer nechodíme do ambulancie.
A o rok zabudnete aj na slovo takmer! Takže, Ľubomíra, neboj sa, že ho tu zničíme. Naopak, bude tu tak zdravý, že mu to vydrží celý život. Zdravie je najdôležitejšie fyzické i duševné.
Dobre teda nakoniec ustúpi svokra. Trochu ste ma upokojili.
Keď Ľubomíra odíde, Mária sa pozrie na manžela a nepokojne sa spýta:
A čo myslíš, prinášajú nám Petra nasledujúce leto?
Prinášajú, kam inak, neisto odpovedá Pavol. Dobre, že Natália nepozrela do stodoly. Inak by videla traktor, ktorý pre Petra zostavujem a určite by sa šialo. No, nič, všetko bude v poriadku. Len dúfam, že zapamätal slovo kobyľka presne tak, ako ja keď som bol dieťa. Pamätám si, ako ma dedko hovoril, a hneď to zostalo v hlave.
