Ty asi dnešné deti vôbec nepoznáš!
Ahoj, Zuzana, vidím, že si na záhrade, tak som sa rozhodla prísť pozdraviť, stála Eva Jozefová pri bránke.
So Zuzanou Martinovou žili na rôznych koncoch dediny. Eva s jej dedkom Jozefom pri rieke, Zuzana bližšie k lesu.
Predtým sa skoro nestretávali, veď susedov bolo dosť. Ale susedia už mali vnúčatá dospelé. A toto leto k Evinej rodine chcú priviesť vnukov Jakuba a Tomáša na celý mesiac. Tvrdia, že sú už unavení z mesta.
Roky mali dobré príjmy, takže chodievali na dovolenky do zahraničia. Teraz sa situácia zmenila, a tak si spomenuli, že rodičia žijú na dedine pri rieke. Rozhodli sa neprísť len na víkend, ale poslať chlapcov na celý mesiac.
Len, mami, veď sa moc nevychádzajú, varoval ich syn Michal. Tomáš si vo svojich trinástich myslí, že je dospelý. A Jakub mu nechce podliehať, tak sa stále hádajú!
Ale čo, s vnukmi sa nezvládneme? Privážajte, poradíme si, povedala Eva rozhodne. Ale keď zavesila, pomyslela si dnešné deti sú iné. Niekedy ani nevieš, ako k nim pristúpiť. Naposledy ich mali doma, keď boli malí. A čo teraz? Čo ak to nezvládnu?
Dedo Jozef bol prísny, neznášal neposlušnosť. A hádky nikto nepotreboval.
Tak sa Eva rozhodla ísť za Zuzanou tá má vnúčatá približne rovnakého veku.
Pamätala si, že deti treba niečím zamestnať. Ak sa zoznámia, bude to jednoduchšie.
Vstúp, Evička! privítala ju Zuzana. Čo ťa privádza?
Privážajú nám vnúčatá na mesiac, a tvoje sú, ak sa nemýlim, v podobnom veku? Mohli by sme ich zoznámiť, keby sa spriatelili, bolo by to dobré pre všetkých, navrhla Eva.
Ty asi dnešné deti vôbec nepoznáš! zasmiala sa Zuzana. Nebojíš sa tak dlho ich mať doma? Moje vnúčatá mi tak vylámali nervy, že dedo ich chcel poslať domov. Ale keď súhlasíš, privádzaj ich, zoznámime ich. Čo nám ostáva? Sú to predsa naše vnúčatá!
Na víkend prišiel syn Michal so ženou Annou a synmi Tomášom a Jakubom.
Chlapci vyzreli, bolo vidieť, že sú radi u starých rodičov. A Evinej sa uľavilo.
Čo jej vravela Zuzana? Že sú nevychovaní? U nich sú slušní a vzdelaní! A v škole majú dobré známky, nemá sa čoho báť.
Mami, ak čo, zavolaj, porozprávam sa s nimi, povedal Michal pri odchode, ale Eva mávla rukou. Ale no tak, synček, čo si myslíš, že sme deti nevychovali?
Večer sa Jakub a Tomáš dlho neukľudnili. Spali v bývalej Michalovej izbe.
Boli zmenou prostredia rozrušení a nevedeli zaspať. Hovorili nahlas, ich ruch rušil dedka Jozefa.
A načo si súhlasila, Evička? Nám ich dedina nechýbala, a teraz sú tu!
Ráno ich však nebolo možné zobudiť.
Blížil sa obed a oni stále spali!
Babička, nechaj nás ešte spať, mrmlal starší Tomáš.
Mladší Jakub spal tak tvrdo, že ani nepočul jej slová.
Koľko sa dá spať?! rozhorčila sa Eva.
Potom si všimla niečo na zemi. Pozrela sa bližšie a zdvihla ruky v úžase.
Na podlahe ležali ich telefóny!
To ste hrali do neskorých hodín? To sa nesmie! Zoberiem vám ich, to si pamätajte!
Tomáš okamžite vyskočil.
Daj to späť, to nie je tvoje! Mama nám to dovolí!
Ja jej zavolám a zistím, čo dovolí! povedala Eva. Tomáš prestal bojovať, otočil sa, zabuchol dverami a zamrmlal: Tak volaj!
Dve hodiny nevychádzali, dedo Jozef už chcel ísť zistiť, čo je to za bojkot v prvý deň? Ale chlapci nakoniec vyšli, obaja rozmrzaní:
Kašu nebudeme jesť, chceme nugety alebo toast.
Tak tak? Kaša vám nechutí? Tak choďte hladní, rozhneval sa Jozef. A postele ste si ustlali? Poďme sa pozrieť, čo ste spáchali! Odkiaľ máte v posteli prázdne obaly od čipsov a cukríkov? A nič si neuklidili? Kým neurobíte poriadok, nedostanete ani tú kašu!
Nemôžeme byť hladní! pozrel Jakub spod obočia na dedka. Ste zlí!
Jozef sa takmer rozzúril, ale Eva zakročila. Dobre, ukážem vám, ako sa stláča posteľ. Zajtra už sami, dohodnuté? A toast až po kaši, dobre?
Prehnane ich rozmaznávaš, treba byť prísnejší, mrmlal Jozef. Aké sú to drzé hlavy, ani hanba ich neberie!
So Zuzaninými vnukmi sa Jakub a Tomáš skamarátili.
Ale čo všetko dokázali!
Ak hrali na Evinom dvore, musela potichu pozbierať po celom okolí vetvičky, palice a ktovie čo ešte. Kvetiny polámané, behajú sem-tam, trávu na nohách vláčia dovnútra, pojedia všade sú drobky. Stoličky rozkývali, vchodové dvere od ich mlátania málo neskákali z pántov.
Samé škody!
Čo sú to za deti?! nahneval sa Jozef. Už nikdy viac, nech nám sem nechodia, ak sa s nimi nedá vychádzať! Tomáš, poď so mnou, pomôžeš mi opraviť bicykle pre vás a Jakuba. A babka s Jakubom nech pripravia obed, treba si ho predsa zarobiť!
Aj ty si ho budeš zaráb
