Tak toto je predsa mama
Aká splátka je vraj omeškaná? Musíte sa mýliť, žiadne úvery predsa nemáme… Áno, Novákovci, áno, to je naša adresa, ale… Koľko? To nie je možné. A na koho meno je ten úver napísaný? neveriacky som sa pýtal Zuzany.
Na Jána Vladimíroviča Nováka, odpovedala mi pani na telefóne.
Áno, to je môj muž, ale ako mohol? A prečo? bola Zuzana úplne vyvedená z miery.
Mrzí ma to, hlas na druhej strane trocha zjemnel, Pravidlá platia pre všetkých: termíny boli zmeškané, dnes je to upomienka, nabudúce prídu ďalšie kroky.
Zuzana si nespomína, ako prešla do obývačky a sadla k počítaču prekvapenie a stres si zrejme vyžiadali svoju daň. Najskôr musí prísť na to, odkiaľ sa taký dlh nabral.
Kreditnú kartu nikdy u Jána nevidela, tak ten úver rodine určite neslúžil. Čo sa to deje? Na prácu nemohla myslieť, celá jej pozornosť sa sústredila na divný rozhovor. S napätím čakala, kým Ján večer dorazí domov:
Pre koho boli tie peniaze? Kto ťa prosil o úver?!
Nestihol som, predsa len volali, zahundral Ján a keď zistil, že sa preriekol, obohral svoju rolu: Čo na mňa tak pozeráš? Pre mamu to bolo, pre mamu. Prosila ma, je sama…
A načo jej taká suma? My sme dvaja a vystačíme si s oveľa menším.
Na dovolenku, jasné?
Kdeže sa chystá, do Dubaja či do Chorvátska?
Mama ma vychovala sama, má na to právo. A od teba som takéto reči nečakal…
Zamračene preletel do spálne, teatrálne sa hodil do kresla, otočil ku stene. Tak to vždy robil, keď chcel vytvoriť nátlak. Teraz však jeho urazené dieťa už nefungovalo.
Zuzana mlčala. Sväkra mala v ich živote až príliš. Marta Nováková vždy dokázala všetko vymáhať. Začala už pri zásnubách: keď Zuzanu uvidela s náušnicami, hneď zvedavo zvolala sú naozajstné alebo len bižutéria?
Keď sa dozvedela, že Zuzana nosí len šperky, pokrútila hlavou:
Načo také peniaze vyhodiť? Na domácnosť by ste mohli niečo kúpiť…
To bol darček, odpovedala Zuzana so zlým pocitom.
Aha, no dobre potom, upokojila sa svokra.
O týždeň Ján trápne poprosil Zuzanu, nech si náušnice nabudúce k svokre nedáva, vraj je zarmútená, že ona nič také nemá a jemu na také nestačí.
Už vtedy bola jej povaha podozrivá. No zamilovaná Zuzka to radšej neriešila. Potom bola svadba: Marta žiarila, nové šaty, krásny dar. Lenže Zuzana až o mesiac zistila, že všetko platil Ján; inak by na svadbu vôbec nešla.
A potom to pokračovalo: raz nový televízor, potom fén, ktorý má kamoška, inokedy treba zaplatiť služby v salóne… Všetko urgentne, inak Marta spustila plač a sťažovanie na zdravie. Slzám Ján nikdy nedokázal odolať a vždy splnil všetky jej želania:
Veď je to mama… Ako by som mohol?
Lenže teraz mal aj svoju rodinu a peňazí začalo byť akútne málo. Obaja pracovali, platili dobre, ale stále nič neostalo. Na otázky od Zuzany Ján len rozpačito mykol plecami:
Vieš, Zuzanka, ty si ešte asi nepochopila, ako sa spravuje domácnosť. Uč sa od mojej mamy…
Zuzana nemala najmenšiu chuť. Už od začiatku sa jej typ povahy svokry bridil a držala si odstup.
Posledná kvapka: mama si zaumienila zaplatiť dovolenku. Suma, ktorú Ján vybavil v úvere, Zuzanu zaskočila. Ani tri splátky hypotéky by za to nemuseli platiť, ešte by im zostalo na zariadenie bytu a možno aj oslavu v najlepšej bratislavskej reštaurácii.
Ján sa však neplánoval zmeniť: všetko a vždy pre mamu. S tým by sa možno aj Zuzana zmierila, je to predsa mama. Ale tajnosti, úver na jej meno… Keby sa niečo stalo? Koho by naháňali pre dlh? Ju! Marta by ostala bokom…
Zrejme je čas sa s Jánom vážne porozprávať: musí si vybrať, čo je preňho dôležité. Alebo aspoň vysvetliť Marte, že jej chute sú nad ich možnosti. Rozhovor však skončil hádkou Ján Zuzanu obvinil z chladnosti a vypočítavosti:
Dlh som splatil, zaplatím všetko, a ty neprestávaš! Mama nechce lacné kúpele chce luxus. Má na to právo! Dala mi život a všetko obetovala! A ja jej nemôžem dopriať dovolenku?
A čo hovoríš na to, že na to nemáme? Nemal by si jej to povedať?
No radšej ti to vysvetlím: mama je svätá osoba…
Zuzana vedela, že Ján svoj postoj nezmení. A ešte dobre rozumela, že Marta žiarli na syna denne volá a žiada, aby za ňou prišiel, vraj je sama… A Ján všetko nechal tak a utekal cez celé mesto: veď mama volá!
Po hádke išli ráno obaja do práce, bez zmierenia. Tesne pred obedom sa Zuzane urobilo zle.
Vystrašené kolegyne ju nahovorili ísť k lekárke a tam zistila, že je tehotná. Chcela sa o túto novinu podeliť s budúcim otcom, bol to aj dobrý dôvod prehodnotiť rodinný rozpočet.
Ale predčasne sa tešila. Ján vyplešťal oči, že to nečakal, a naliehal, aby ešte s dieťaťom počkali, ba dokonca žiadal ukončenie. Hneď na to sa ozvala aj svokra. Na rozdiel od syna ona neprosila ona sekírovala:
Nechcem byť babka! Ty čo si vymyslela? Chceš syna pripútať dieťaťom? Veď aj tak od teba odíde, nedržíš ho…
Prečo by mal? Odkiaľ to máte?
Ale choď, poznám svojho syna. Už dávno hľadá cestu preč od takej ako si ty. Sprav, čo hovorí on, lebo na výživné sa aj tak nenadáš.
Zuzane sa pred očami všetko rozmazalo. Prebrala sa až v nemocnici.
Zuzanka, už si s nami? začula známy hlas. Otvorila oči a videla vedľa seba zdravotníčku, svokrinu susedku.
Anna Evženia, vy tu robíte? ledva zo seba dostala Zuzana.
Aj dobre, keby si nemusila vedieť, usmiala sa. Vyzeralo to, že ide o život tvoj alebo dieťaťa.
Čože?!
Upokoj sa, ste v poriadku. Ale povedz mi, čo sa stalo, že ťa to tak zložilo?
Zuzana vyrozprávala, čo ju trápi. Anna sa zamračila a dala jej radu:
Zbav sa tejto rodiny, Ján sa nezmení a jeho mama bude každú jeho partnerku tráviť. Syna považuje za svoju korisť. Martu jej muž doslova doplatil na jej nároky, drel do úmoru, až ochorel. Ján je celý otec, nikdy nepôjde proti mame.
Ale veď sa oženil…
Čudujem sa, že to zvládol. Koľko dievčat od neho utieklo po prvej návšteve u Marty! Rozhodni sa. Inak, čo Ján hovorí na to, že čakáš dieťa?
Keď si vypočula odpoveď, Anna zamrmlala niečo nelichotivé na adresu maminčiných synáčikov a ako keby to bola formula Zuzana sa rozhodla. Zvládne to sama. Ján si už vlastne vybral, aj keď si to neuvedomuje.
Rozvod podala, len čo sa vrátila do práce. Ján nemanipuloval nechal to tak. O tom, že dieťa napokon porodila, mu už nepovedala.
…. Prešiel rok od chvíle, keď získala slobodu. S dcérkou sa spokojne prechádzala po parku neďaleko bytovky.
Pozrime, koho to stretávam, ozvalo sa odzadu, Prečo mi brániš vidieť vnučku?
Pretože to nie je vaša vnučka, pokojne povedala Zuzana. To dieťa… to, ktoré ste mi s Jánom odporučili nemať, sa nenarodilo. Toto je moja, len moja dcéra. A áno, babku dávno má.
Ako si…
Smelo. Tak vám chýba titul babky? Nájdite Jánovi vhodnejšiu nevestu.
Zuzana s úsmevom odišla, nevšímajúc si nadávky letné za ňou. Bola si istá, že opustila závislého muža a svokru, ktorá stratila mieru, v pravý čas. A urobila najlepšie rozhodnutie v živote.
Každý je strojcom vlastného šťastia. Dnes už viem, že rodinné puto nesmie znamenať sebazničenie.
