V zlatej klietke
Zuzana vošla do bytu a potichu sa začala prezliekať, aby nezobudila mamu. Stiesnene vydychla, keď si dala dole nové topánky, ktoré jej odrli nohy.
“Prečo si priala tak skoro? Utekla si? Nepáčila sa ti svadba?” Mama vykukla z chodby.
“A ty prečo nespíš? Čakala si na mňa?” ostro odvetila Zuzana.
Mama stiahla pery a odišla do izby. Zuzanu zabolelo svedomie. Mama nespala, čakala na ňu, chcela vedieť novinky, a ona jej odsekla. Zuzana vstúpila do izby, pristúpila k mame na gauč a objala ju.
“Neprisahaj mi vernosť. Ak nechceš, nemusíš hovoriť. Dozviem sa od Lujinej mami.”
“Mami, prepáč. Som unavená, nohy mám odrené. Reštaurácia bola luxusná, hostí bolo možno päťdesiat alebo viac. Hlučno, veselo. A Lujka v bielej šate vyzerala úžasne. A ženích taký pekný…” vypĺkala Zuzana.
“Tak prečo si odišla skôr?” prerušila ju mama.
“Mami, všetci tam také dôležité osoby, nafúkané ako morskí vlnobití. Však vieš, nie sú to obyčajní ľudia. A zajtra musím skoro vstávať.”
“Kam to? Zajtra je nedeľa,” užasla mama a pozrela sa na dcéru.
“Tým skôr. Zajtra ráno ti všetko poviem. Hotovo, idem do sprchy.” Zuzana pobozkala mamu na líčko a odišla si prezliecť.
S opovrhovaním zhodila svoje šaty, ktoré oproti ostatným hostiam vyzerali lacno a skromne. Potom sa osprchovala, dôkladne si triela chrbát, kde sa jej dotýkali vlhké ruky toho tlustého chlapa.
Pozval ju na tanec, nevnímal jej výhovorky. Nemohla sa s ním bijať. Prisúval ju k sebe, k svojmu veľkému bruchu. Cítila na chrbte jeho vlhké dlaně. Podpätky topánok jej rezali do kože. Sotva vydržala do konca tanca.
Potom si k nej prisedol a nalieval jej víno. Nikto sa o ňu nezaujímal. Jediná známa osoba na svadbe, jej kamarátka, bola zaneprázdnená hosťami a svojím novomanželom. Len raz-dvakrát zachytila záujemivý pohľad. Ale ten muž neurobil nič, aby ju oslobodil od toho otravného nápadníka.
Povedala, že musí na záchod, a zdrhla. Pred reštauráciou si zavolala taxík a odišla domov. Nie, takú svadbu by nechcela. Všetko nacvičené ako v divadle, kde každý hrá svoju úlohu. Zuzana sa cítila ako masový herec.
Dlho nemohla zaspať. V hlave jej stále znelá hudba, štrngot pohárov, rozhovory, prípitky, smiech… Spomenula si na toho muža. “Keby aspoň on ma pozval na tanec, nie ten tučný hovado. A nie je dôvod o ňom premýšľať,” povedala si Zuzana, prevrátila sa na bok a čoskoro zaspala.
Teplý september vystriedal chladný a daždivý október. Lujka sa vrátila zo svadobnej cesty a pozvala Zuzanu k sebe, aby sa podelila o zážitky.
Zuzana tiež chcela vidieť, ako žijú bohatí ľudia. Ale nemohla prísť s prázdnymi rukami. Po škole zašla do cukrárne a kúpila Lujkine obľúbené zákusky. Vychádzala z obchodu, keď vo dverách narazila na muža. Ustúpil dozadu, aby ju prepustil.
“To ste vy?” zrazu povedal.
Zuzana zdvihla oči a spoznala tajomného muža zo svadby. Prekvapenie ju prikovalo na miesto.
“Vydajte sa von, zavádzame,” zasmial sa a potiahol ju od dverí.
“Tak náhle ste zo svadby zmizli, ako Popoluška. Nestihol som sa ani predstaviť.” Usmieval sa, ukazujúc rovné biele zuby.
“Ja som nestratila žiadnu topánku,” usmiala sa Zuzana.
“Idete domov? Môžem vás odviest,” ponúkol sa.
“Nie, idem ku kamarátke, neveste zo svadby. Zmenili ste názor a neidete nakupovať?” Zuzana prekvapene zdvihla obočie.
“Som tak rád, že sme sa stretli, že by som obetoval všetky zákusky na svete,” povedal, keď si všimol v jej rukách známu krabičku z cukrárne. “Poďme.” Vzal ju pod pažu a odviedol k svojmu SUV.
Nikdy predtým necestovala v takom veľkom a pohodlnom aute, vlastne v žiadnom aute necestovala často. Sebaisto šoféroval, nepýtal sa na adresu. Zuzana sa začala obávať.
“Viem, kde býva vaša kamarátka. S jej manželom sme partnermi a priatelia,” vysvetlil, keď si všimol jej vystrašený pohľad.
Cestou jej povedal, že sa volá Tomáš, že je rozvedený, že má labradora…
“Bohatý, pekný, úspešný. A príjemný. Presne ako si mama želala,” pomyslela si Zuzana.
“Prečo si prišla tak neskoro? Už som sa začala báť,” vyčítala mama, keď sa Zuzana vrátila domov.
“Bol som u Lujky. A tak teraz žije…” K maminej radosti začala podrobne opisovať dom a opä”Ale keď Zuzana prišla naspäť do svojho skromného domova, uvedomila si, že pokoj v srdci je viac než všetky luxusné veci na svete.”
