Ty už u nás v rodine nepatríš! – Máriin hlas vibroval od hnevu. – Chápeš? Pre nás si mŕtva!
Štefan skúsil zakročiť: „Mária, upokoj sa…“ Žena ho rýchlo prerušila.
„Drž hubu! Svojím mlčaním si jej celé roky dával najavo, že môže hrabeť čo chce!“
Zuzana stála v dverách obývačky so zavazadlom v ruke. Bledá ako stena, pery sa triasli, no pohľad ostával pyšný.
„Dobre, mami. Ako si praješ.“
„Neoslovuj ma tak!“ vyletela Mária. „Ja mám iba jedinú dcéru a nie si to ty!“
Štefan ťažko klesol do kresla, tvár si zakryl dlanami. Zuzana na otca čakala – aspoň slovo obhajoby. Muž mlčal.
„Tati?“ zašepkala.
„Zuza, možno by sme nemali…“ Štefan konečne zdvihol hlavu. „Porozprávajme sa v kľude.“
„O čom?“ Mária schmatla zo stola fotku a triasla sa na nej. Sklo sa rozprášilo na tisíc kúskov. „Prehnala si to s hanbou! V celom meste nás teraz ukazujú prstom!“
Zuzana pozrela na rozbitý rám. Spoločné vianočné foto – všetci sa smiali ako blázni. Teraz to vyzeralo ako krutý vtip.
„Mária…“ opravila sa, „ja za to nemôžem.“
„Nemôžeš?!“ matka sa prikročila. „Výjdeš s ženatým chlapom! Rozvrátiš rodinu! A teraz ešte čakáš jeho dieťa?!“
Zuzana inštinktívne dlanou zakryla brucho. Krátky tehotný stav, no klebetičky už obehli celé okresné mesto.
„Ľúbim ho,“ povedala potichu.
„Ľúbiš!“ napodobnila ju Mária. „Štyridsiatnika s tromi potomkami! Čiže ty mu budeš to, čo mu jeho žena už nedá?!“
Cievky na Zuzaninych líckach zmizli.
„Jeho žena ho nechápe. Budeme spolu žiť.“
„Kde?“ zasyčala matka. „V mojom byte? Či si myslíš, že sem pustím toho… to…“
„Mária, dosť,“ zapojil sa Štefan. „Veď je naša.“
„Naša?“ Mária sa na muža otočila čelom. „Takéto decká nerodím! Školu som jej platila, prácu zaistila. A ona? Našla si prvého kocúra s účesom!“
Zuzana postavila tašku na zem.
„Viktor nie je prvý. Poznáme sa rok.“
„Celý rok!“ Mária vyhodila ruky do vzduchu. „Takže rok si mi
Vzala Svetka ruku a pevne ju stisla keď si uvedomila, že zajtra stretnú Viktóriu Oľgu, Viktorovu ženu, dokonca bez jeho vedomia, hoci ju strach spôsobil, že sa jej pery jemne triasli.
*Svetlana navrhla stretnutie s manželkou; Zuzana súhlasila, hoci ju vnútro trápila úzkostná predtucha.*
