V šťastí aj v nešťastí
– Janko, pozri, aké šaty som si kúpila! Páčia sa ti?
Ján zdvihol oči a usmial sa.
– Tak sa otoč! Veľmi pekné. Absolútne ti to sluší! – povedal jemne.
– A mne sa tiež páčia… Prešla som celý obchod a myslela som, že odídem s prázdnou! A v poslednej chvíli som ich uvidela. Zamilovala som sa do nich! V lete ich oblečiem na narodeniny Zuzky.
– Nie, v tom nechoď, – vážne povedal Ján.
– Prečo? – sklamane spýtala sa Zuzana.
– Lebo potom budeš krajšia ako oslavenkyňa. A to sa nesmie.
Zuzana sa zasmiala a Ján si pomyslel, aký krásny smiech má jeho žena.
– No nechaj tak!
Žena pristúpila k zrkadlu a znova si obdivovala novú vec. Nebožsky modré šaty jej naozaj slušeli a jej sivé oči v ich odlesku vyzerali ako jasne modré.
Ján sa tiež díval na svoju ženu a cítil, ako mu je ťažko pri srdci. Ešte jej nepovedal… Nevedel, ako to povedať. Dúfal, že sa všetko zlepší…
– A kedy sme sa chceli ísť na dovolenku? – spýtala sa Zuzana, pozerať sa cez zrkadlo na muža.
– V septembri… – ochrapeným hlasom odpovedal Ján.
– V septembri… Bude treba pozrieť plavky. Mám len dve. To nebude stačiť.
Ján zatvoril oči. Nie, nemôže to ďalej tajit. Chcel ju chrániť, ale vedel, že to nepôjde. Bude musieť povedať pravdu.
– Zuzka, sadni si, prosím, – povedal.
Žena sa otočila, stále sa usmievať. Ale keď uvidel vážnu tvár muža, úsmev jej vyhasol.
– Čo sa stalo, Janko? – vystrašene sa opýtala a prisedla si k nemu.
– Mám zlé správy…
– Bože… Netráp ma, čo je? Sú všetci zdraví? Mama je v poriadku?
– Všetci sú zdraví! – upokojil ju Ján. Potom, chytil jej ruky do svojich, povedal: – Moja firma skrachovala.
Zuzana sa pozerala na muža, snažiť sa pochopiť, čo povedal.
Brali sa pred piatimi rokmi. Ján bol o desať rokov starší ako Zuzana, no vtedy sa do neho zamilovala. Vek nebol prekážkou. Vtedy sa Jánov biznis začal darit a nikto nemohol povedať, že je s ním kvôli peniazom. A každý, kto ich poznal, videl, ako sa milujú.
Hovorí sa, že niektoré manželstvá sú zosobášené v nebi. To bol ich prípad. Boli ako dve polovice jedného celku. V ich spoločnom živote nebola žiadna špina. Nebolo lži ani podvodu.
Jánov biznis po svadbe rástol. Začal zarabať veľa a manželia si čoskoro mohli dovoliť vymeniť malý dvojizbový byt za veľký dom. Kúpili si autá, často lietali na dovolenky. Ich pokojný život sa ešte zlepšil.
Ján veril, že muž, ktorý vstúpi do manželstva, má automaticky zabezpečiť rodinu. Žena môže pracovať, ale jej peniaze nemali byť hlavným príjmom. Preto ani nevedel, koľko Zuzana zarába. Väčšinou všetko míňala na seba – kozmetické salóny, obchody, drobné ženské radosti. Niekedy nakúpila jedlo alebo zaplatila menšie účty, ale to bolo podľa jej chuti. Hlavným živiteľom bol Ján. Tak sa cítil lepšie.
A teraz sa musel priznať k neúspechu. A k svojej slabosti.
Ján si dokonca pomyslel, že ak Zuzana po krachu jeho biznisu odíde, pochopí ju. Veď nedokázal splniť svoju úlohu.
– Ako dlho to už ide zle? – ticho sa spýtala Zuzana.
– Niekoľko mesiacov. Myslel som, že to zvládnem, ale nevyšlo to. Dnes firma oficiálne skrachovala. Je mi to ľúto…
Ján sklonil hlavu. Hanbil sa pozrieť svojej žene do očí.
– Prečo si mi o tom nepovedal? – trochu uražene sa spýtala Zuzana.
– Nechcel som ťa do toho zatiahnuť. Dúfal som, že to zvládnem sám.
– Janko! – nahnevala sa. – Sme rodina. V šťastí aj v nešťastí, pamätáš? Naozaj si myslel, že ťa budem milovať len v šťastí, ale v nešťastí ťa nepodporím?
– Len som nechcel klásť to bremeno na tvoje krehké plecia, – vzdychol.
– Dobre, – usmiala sa a pohladkala ho po pleci. – Zvládneme to. Čo teraz plánuješ?
– Neviem,
