Ocitla sa na pôrodnici, keď jej nevesta zistila, že svokra sa k nim presťahovala
Mladých rodičov okamžite odsunula novopečená stará mama od vlastného syna.
Doma si Kristína všimla, že kúpená kúpeľňová sada a balík plienok skončili na balkóne.
– Aké skvelé, že budete mať syna. Už dlho som chcela pomenovať syna Karolom! Nech mi aspoň vy pomenovaním vnuka urobíte radosť! – nadšene štebotala Kristínina svokra do telefónu.
– Pani Veronika, meno máme už vybraté. Bude sa volať Sergej. Sergej Andrejovič znie skvele, – pokúsila sa vysvetliť prekvapená menom Kristína.
– Zase ma ani nechceš počúvať! Aký Sergej? Tých je ako húb po daždi. Vzala som pre vnuka také silné a krásne meno a ty to nechceš? Je to jasné. Si egoistka, – rozhorčila sa svokra a zložila telefón.
„Vlastných synov si pomenovala Andrejom a Alešom, a pre vnuka nič lepšie ako Karol nenašla,“ zamyslela sa nevdojak Kristína.
Keď o tom rozhovore povedala mužovi, Andrej sa len smial:
„Pamätáš sa na ten zvláštny sen o rybe?“
***
Kristína a Andrej boli manželmi už viac ako desať rokov, no dieťa im stále chýbalo.
Najprv sa venovali kariére a kúpe bytu, potom cestovali.
Keď okolo tridsiatky začali uvažovať o dieťati, zistili, že to nie je také jednoduché.
Začali dlhé návštevy u lekárov, vyšetrenia a liečba. Všetko sa zdalo byť v poriadku, no tehotenstvo stále neprichádzalo.
Keď oslavovali dvanáste výročie ich sobáša, so smútkom si priznali, že zostanú bezdetní. Andrej si rýchlo utieral slzu a povedal:
„Asi nám nie je súdené stať sa rodičmi. Ale milujem ťa a chcem s tebou zostarnúť, nech už sa stane čokoľvek.“
Presne o mesiac Kristína videla nevšedný jasný sen. Snívalo sa jej, že vstupuje do kúpeľne a vidí obrovského kapra v naplnenej vani.
„Andrej, Andrej! Pozri, kto nám tu pribudol! Ako sa to stalo? Ty predsa nikdy nechodíš na rybačku!“ – zakričala Kristína mužovi… a prebudila sa.
Bolo už ráno. Rýchlo sa zbalila do práce, a podelila sa s Andrejom o svoj živý sen. Ten sa len pousmial:
„Možno by som naozaj mal začať s rybačkou, keď už sa ti ryby snívajú!“
V práci cez prestávku povedala pár kolegyniam o svojom zvláštnom sne.
Tamara Alexandrovna sa tajomne usmiala a žmurkla na Kristínu:
– Ach, Kristínka! Chytíš si svoju rybku! Na celý život.
– Ako to myslíš?
– Je to sen o tehotenstve. Ešte mi dáš za pravdu!
Kristína si len povzdychla. Posledný mesiac už v nič nedúfala. Keď sa však zamyslela nad termínmi, zistila, že je na piaty deň oneskorenia.
Na druhé ráno užasnutá pozerala na test s dvoma jasnými prúžkami.
Tehotenstvo prebiehalo pomerne dobre a budúcu mamu trápila len mierna nevoľnosť počas prvých troch mesiacov.
Potom ju začala trápiť najmä svokra.
***
Pani Veronika bola činorodá žena a dlho očakávala vnúčatá. Hneď ako zistila, že jej nevesta je tehotná, začala Kristínu aktívne poučovať.
– Potrebuješ aspoň päťdesiat plienok. Flanelových a tenkých. Železo, dúfam, máš v poriadku? Treba ich prať a žehliť na najvyššej teplote z oboch strán!
– Vlastne som nemyslela na zavinutie. Dnes si môžem kúpiť košieľky a bodíky s plienkami.
– O čom to hovoríš? Veď budete mať chlapca! Žiadne plastové plienky! To je ako skleník! Len tie gázové! Naučím ťa všetko, aby si nepoškodila môjmu vnúčaťu zdravie od detstva!
– Dobre, ale aspoň chcem vybrať farby a vzory tých plienok, – ustúpila Kristína. – Neznášam príliš výrazné vzory.
– Vyberieme, neboj, – povedala svokra ochotne.
O týždeň neskôr pani Veronika s úsmevom podala prekvapenej Kristíne balík plienok:
„Pomyslela som si, prečo chodiť po obchodoch a chytať tam rôzne baktérie! Myslíš, že si bez teba neporadím? Pozri, aká je to kvalitná flanelka!“
Kristína sklamano rozbaľovala jednu plienku za druhou: všetky boli pestrofarebné s obrovskými kačičkami, medvedíkmi a veľkookými autíčkami.
„No dobre, raz keď to kúpila, tak to kúpila. Nebudem sa s ňou hádať kvôli tomu.“
Keď bola Kristína v pôrodnici, dozvedela sa, že jej svokra sa k nim prišla na „týždeň či dva pomôcť s novorodencom.“
Príliš unavená po ťažkom pôrode, nenašla Kristína v sebe silu namietať.
„Na začiatok sa tá pomoc naozaj hodí,“ pomyslela si.
„Ach, akoby si ho čudne držala! Daj, rýchlo mi ho daj, ukážem ti aspoň, ako ho správne držať,“ privítala svokra Kristínu po návrate domov.
Mladí rodičia boli okamžite odsunutí novopečenou starou mamou od vlastného syna.
Doma si Kristína všimla, že kúpená kúpeľňová sada a balík plienok skončili na balkóne.
– Naučím vás kúpať dieťa správne! Na dno vane treba dať fóliu, nie tie vaše nejaké nepochopiteľné sady! Ešte by ste všetky údy vykĺbili môjmu Karolovi.
– Volá sa Sergej, – pripomenul Andrej.
– Nuž, pre vás má svoje meno, ale pre mňa je to Karol! Poď, poď Karol, idem ťa kúpať! Treba, aby bola kúpeľ dobre vyparená. Inak sa nachladíte! – Znepokojene vravela svokra, keď zapínala maximálne horúcu vodu.
Keď bol kúpeľ pripravený, pani Veronika vzala dieťa a, pokrikujúc na syna, aby dvere do kúpeľa dlho neotváral, odišla umývať novorodenca.
Chlapec plakal, zatiaľ čo babička mu briskne namydlila detským mydlom. Po kúpeli ho pevne zavinula do dvoch plienok naraz.
– U nás je doma teplo, – skúsila protestovať Kristína.
– Vám je teplo. Ale on je maličký, bude mu zima. Klobúčik nenechaj zložený a nechaj ho zavinutý, nech tak spí!
Noc bola pre Kristínu a jej muža nepokojná. Dieťa nemohlo spať na mokrých gázových plienkach a neustále ich prebúdzalo plačom.
Muselo sa vstávať, rozbalovať, meniť a znovu zavinovať. Vyťahovanie a neustále manipulovanie nedávalo spať ani rodičom, ani dieťaťu.
Ráno bola v prací vedre kopa plienok a Kristína s Andrejom by mohli súťažiť, kto má tmavšie kruhy pod očami.
Malý Sergej si na predpisané zavinutie babičkou vyvolal vyrážku.
– To určite nie je vyrážka! – odhodlane tvrdila pani Veronika, pozerajúc na vyrážku. – Niečo si jedla, a preto ho vyhádže!
– Ešte aj tak som na pohánke s kuracinou! – zvolala Kristína.
– Možno tvoje mlieko pre neho vôbec nie je vhodné! Najlepšie by som ho kŕmila z fľaše, – stála na svojom svokra.
– Nie, budem dojčiť sama, – nevzdávala sa Kristína.
Svokra si otrávene trpkla jazykom a odstúpila. Od tohto času ráno, len čo zavnímala drobný šepot novorodenca, vtrhla pani Veronika do spálne mladých rodičov a vzala syna z Kristíniných rúk:
„Mama nevie, ako ťa upokojiť! Aspoň babička vezme svojho Karola. A tu mám cumlík!“
Dieťa odmietalo ponúknuté, ale babička napriek Kristíniným protestom znova a znova sa snažila ho naučiť na cumlík.
Prvé váženie ukázalo, že dieťa chudne.
„To všetko preto, že svokra ho stále odtrháva od prsníka. Predsa len si myslí, že lepšie by sa s ním pomaznala, ako aby si strápňoval moju vraj prázdnu hruď!“ – uvedomila si Kristína a začala bojovať za svoje materstvo.
Na druhý deň ráno sa svokra plánovane dovalila do spálne Kristíny a Andreja so slovami:
– Radšej choď niečo navariť a oper požehlenie, zatiaľ čo ja sa s vnúčikom zabavím! Čo z toho, keď sa drží na tvojej prázdnej hrudi!
– Nie, ďakujem! Stále je, – odpovedala rozhodne Kristína, pevne si pridržujúc syna.
– Bolo by čo jesť! – mumlala si pre seba svokra, namosúrená.
– Nájde si! – pokojne povedala Kristína. – Keď sa zasýti, potom ho ponoste.
Akonáhle Kristína rozhodne zakázala svokre vziať si syna, ten okamžite začal priberať na váhe.
Pani Veronika len irritovaně vzdychala a sťažovala sa, že Kristína dieťa mučí.
„Dosť na nás babického dohľadu,“ – rozhodla sa Kristína a požiadala muža, aby matke povedal, že už rodičovské povinnosti zvládajú perfektne a je čas, aby sa vrátila domov.
Po rozhovore s jej synom sa pani Veronika urazene stiahla:
– Chcela som zostať ešte pár mesiacov! Ako môj Karol bezo mňa ostane?
– Budeme chodiť k tebe na návštevu, – utešil ju Andrej.
Naozaj takmer každý víkend navštevovali pani Veroniku. Tá ich vítala s tým, aby si vnuka vzala a dala pusu.
„No, vy si oddýchnite sami, zatiaľ čo my s vnúčikom sa porozprávame!“ – do mrazivého tónu odbíjala nevesta a syna.
Keď nadišiel čas rozlúčky, obzerala si vnúča a povedala:
– Odchádzajte, ale vnúčik so mnou zostane. Je mu so mnou dobre!
– A čo mu dáš najbližšie jedlo? – opýtala sa Kristína vtipne.
– Nájdeme mu najlepšie mliečko! – nadchla sa svokra. – Nie tvoje ošklbené!
– Dobre, mami, musíme ísť, – vložil sa Andrej do tejto konverzácie, predpovedajúc, že ich rozhovor so svokrou sa dobre neskončí.
Na ceste domov Kristína povedala mužovi:
– Myslím, že si s tebou a tvojím bratom príliš nenanianičila.
– Veď sme väčšinu času bývali u starých rodičov, – priznal Andrej.
– Vidno to. Nezrodili sme pre ňu syna. Bude sa musieť zmieriť s tým, že je babička, nie matka.
