Vieš, toto leto som bola na kúre pôstu v kúpeľoch blízko Piešťan, čistila som si telo aj hlavu. Raz som si ľahla na lehátko opaľovať sa, a hneď vedľa mňa relaxovala nádherná mladá žena, ozaj taký ten modelkovský typ zo stránok časopisov.
Dali sme sa do reči o dôvodoch, prečo pôstime.
Potrebujem zhodiť štyristo gramov, vraví ona. Ja som sa rozosmiala, myslela som, že žartuje, no bola úplne vážna. Potom dodala: Už rok sa cítim tučná. Môj frajer mi povedal, že ak neschudnem, nechá ma… Pozri sa, a chytila si kožu na brušku medzi prstami, Hanbím sa sadnúť si…
Celé dni som potom nad tým premýšľala a začala ju volať Lenka Štyristogramová.
Jej frajer by si asi predstavoval, že také ako ja by v Sparte kľudne hádzali zo skaly, lebo ideálom sú len vychudnuté amazonky, a plnšie dievčatá nemôžu existovať.
Nedávno som bola na oslave v bratislavskej reštaurácii v spoločnosti, kde som nikoho poriadne nepoznala. Spoločenská, upravená pani si prekrížila nádherné nohy, silonky sa jej jemne leskli, lodička ledva visela na päte. Pila vodu z pohára na víno a bola magnetom pre mužské pohľady.
Keď dorazil jej manžel, podal si ruky s chlapmi a jej cez zataté zuby nepríjemne procedil: Zakry sa! Vystrkuješ stehná!
Spľasla v sekunde, zosmutnela, a aj keď sedela pri krbe, poprosila obsluhu o deku a zvyšok večera sa z nej stala taká vystrašená vrabčička.
Kedysi som si myslela, že si prečítam životopisy velikánov básnikov a spisovateľov a prídem tak na kľúč k úspechu. Rýchlo som to vzdala, lebo je neskutočne ťažké prijať, že za geniálnym dielom sa skrýva obyčajne slabý človek.
Najviac som narazila na Tolstého. Milujem Annu Kareninu, ale dostali ma fakty z jeho života. Mal dosť nepekný vzťah k smrti, dokonca ho fascinovala. Po piatom dieťati dcére Márii jeho manželka Zuzana vážne ochorela, veľmi ťažko sa zotavovala a už nechcela ďalšie deti. Dokonca jej to aj lekári zakázali. Tolstoj len mávol rukou a povedal pred ľuďmi: Akéže ešte dietky, načo je taká žena? Ale Zuzana aj tak porodila ešte trinásť detí…
Kukám Instagram, je plný dokonalých barbiniek. Ich dni sa točia okolo fitka, solária, zábalov a wellnessov. Pracujú na svojej exkluzívnej figúre, kozmetický priemysel ich v tom podporuje jak môže.
Profesionálne krásky, ale aj tak si myslím, že všetko je naruby. Dievčatá chcú byť pekné hlavne preto, aby ich niekto miloval, aby si ich chlapci všimli a vybrali. Stačí, aby im povedali krása rovná sa toto: tenká, vytrhané obočie, napustené pery, zadok ako broskyňa… a ony idú podľa manuálu.
Chalani však ťažko rozoznávajú medzi radom navlas rovnakých bábik…
S manželom sme raz boli na trnavskom záhradkárskom trhu. On kupoval sadenice na chatu a ja som sa len tak flákala medzi stánkami. Prišla som k stánku so záhradnými sochami. Rozkošné trpaslíky, lampáše, kvietky, veterníky.
Dvaja chlapíci vyberali najfarebnejšieho trpaslíka so špicatou červenou čiapkou. Jeden z nich chytal figúrky, skúmal ich, druhý sa šúlal od smiechu a hovorí:
Rozhodni sa už, minule si si takto vyberal baby v nočnom klube!
Fakt som sa smiala.
Lenka Štyristogramová, Zuzana Trinásťdetná, a tá pani Prikry Stehná… Ako to, že samé seba nemilujeme a nevážime? Ako sme to dovolili aby nás niekto vnímal ako nepodarený tovar? Kto povedal, že ideálna postava je vstupenkou do šťastného vzťahu?
Poznám kopu dôkazov, že láska a vzhľad spolu nesúvisia. Moja kamarátka sa zoznámila s mužom v nemocnici, v nefrologickom oddelení. Mala na sebe len župan, bielu pokožku, vystrašený pohľad a pod nočnou košeľou veľký močový sáčok, ale zaľúbil sa do nej natoľko, že si ju potom vzal.
Videla si Fridu Kahlo? Videla? Hm, a to obočie? Za ňou sa išli roztrhať tí najlepší chlapi jej doby.
Raz mi pri nešťastnom zákroku vytrhli zub múdrosti tak, že mi roztrhli celú papuľu, mala som horúčky okolo štyridsiatky, opuchnutú tvár. Ležala som doma, pľula krv, tvár vyzerala ako vankúš. A môj muž? Láskyplne mi podával kefír, lebo nič iné som nedokázala prehltnúť. Z kefíru mi ostal biely fúz a keď som sa videla v zrkadle, rozrevala som sa, že takto by som sa sama ani nepožiadala o ruku.
A on? Hovorí: Si najkrajšia na svete, počuješ? Aj teraz! Vezmeš si ma? Vážne? Keď som sa uzdravila, bol prsteň, reštaurácia, jeden jeho pokľak, potlesk hostí i čašníkov, balóny, kvety a moje áno.
Ale naivne najkrajšie bolo to jeho prvé, úprimné vyznanie práve v tej chvíli, keď som bola v najhoršom stave. Vtedy som uverila. Lebo krása neexistuje v zrkadle, ale v pohľade človeka, ktorý ťa miluje.
Naše nedokonalosti nás robia výnimočnými. Práve pre ne nás majú ľudia radi. Dokonalosť neexistuje. A aj keby, každý ju vidí inak.
Pred časom som si chcela dať strojček na zuby, lebo ich mám natočené a nevedela som sa rozhodnúť.
Môj muž mi povedal:
Tvoj úsmev zbožňujem, nerozumiem, prečo trpieť so strojčekom. Ale ak to sama chceš, podstúp to. Ja by som nemenil nič!
Po prvom synovi som vážila tristopäť kíl, a on ma stále zahrňoval komplimentmi, až som nemala vôľu chudnúť. Začala som, keď som to naozaj chcela ja.
Nedávno sme pozerali fotky, kde ešte ležím s malým bábätkom na gauči celá roztečená, pýtam sa ho: Nevedel si mi povedať, nech schudnem? Pozri, veď som bola celá tučná!
A on: Bol si moja sladká buchtička, chudni, keď budeš ty chcieť. Mne si bola krásna stále.
A keď sa mi ošklivý psoriáz v lete rozliezol po celom tele a ja som odmietla vyzliecť sa na kúpalisku, on len nechápavo: Čo sa deje? A v tej chvíli som videla, že on psoriázu vôbec nevníma. Pre neho som stále bola jeho kráska.
Toto však nie je reklama na môjho manžela, ale na dobré vzťahy. Ak tvoj chlap vyžaduje, aby si bola podľa jeho noriem krásy, to nie je láska, to je o dominancii.
Dievča, si fakt jablčko, šťavnaté, krásne! A on stále vidí len nejaké chyby? Tak to hľadá len moc, nie partnerstvo.
Môžeš sa podvoliť zo strachu, že ho stratíš. Ale zamysli sa: stratíš vlastne koho? Tyrana, pre ktorého si figúrka na záhradu?
Každý chlap chce byť pánom, ale rešpekt mal by si získať obdivom a nie strachom. A tvoja podriadenosť nemá byť samozrejmá, má byť tvojím rozhodnutím. Vybrať si muža, za ktorým by si išla až na kraj sveta, lebo je spoľahlivý, silný, láskavý. A vieš, že mu môžeš dôverovať.
To, či si ťa chytí za ruku, si musí zaslúžiť…
