Dnes sme oslavovali našu zlatú svadbu. Môj muž sa mi priznal, že celý život miloval inú.
Nie tú, Janko, nie tú! Stokrát som ti to hovorila!
Elena Jozefová podráždene mávla rukou smerom k starému gramofónu. Ján, jej manžel, vinný pokrčil plece a znova sa pustil do prehľadávania platní naskladaných v úhľadnej stôpke na vyrezávanom bielom komode.
A ktorú? Túto? Slávika? spochybnene sa pozrel na ženu.
Akého zas Slávika? Čerešničky som ti povedala! Deti prídu čoskoro, hostia sa zídu a u nás ticho ako v kostole. Zlatá svadba predsa! Päťdesiat rokov! Chápeš vôbec, čo to znamená?
Ján si povzdychol, jeho zhrbené plecia klesli ešte nižšie. Vždy bol mlčanlivý, ale s vekom sa uzavrel ešte viac do seba. Elena si už dávno zvykla na jeho ticho, na ten odmeraný pohľad, ktorý ako keby smeroval cez ňu, cez steny ich útulného dvojizbového bytu v Bratislave. Skládala to na únavu, na vek, na povahu. Päťdesiat rokov to nie je žiadna sranda. Človek si zvykne na všetko.
Konečne sa ozvala známa melódia. Elena Jozefová okamžite zmäkla, uhladila vrásky na nových šatách farby šampanského, ktoré jej darovala dcéra Zuzana. V izbe sa rozšírila vôňa koláčov a vanilky. Na veľkom okrúhlom stole, prikrytom snehobielim obrusom, už stáli misy so šalátmi, kryštálové poháre sa trblietali v lúčoch večerného slnka. Všetko bolo pripravené na oslavu. Na ich oslavu.
Tak, to je už niečo iné, zamrmlala skôr zo zvyku ako so zlosťou. Choď si aspoň obliecť tie slávnostné košele, nehanbi sa pred vnúčatami.
Potichu prikývol a vyšiel z izby. Elena ostala sama. Obzerala si plody svojej práce: lesknúce sa parkety, vyškrobené záclony, fotografie v rámčekoch na stenách. Tu sú ona s Jankom úplne mladí, na čiernobielej fotke z ich svadby. Ona chudinka, usmiata, s vencom z sedmokrások vo vlasoch. On vážny, v strohom obleku, hľadiaci priamo do objektívu. A tu je už fotka so synom, s malým Miškom v náručí. A tu všetci štyria, s vyrásnutým Miroslavom a Zuzanou, na dovolenke pri Dunaji. Celý život. Päťdesiat rokov.
Pripadalo jej, že to bolo včera. Ako ona, mestské dievča, prišla do malého mestečka na strednom Slovensku učiť v škole. Ako sa zoznámila s ním, miestnym strojár
