Anita už od malička mala pocit, že je cudzincom vo vlastnom dome. Mama jasne uprednostňovala staršie sestry Veroniku a Júliu a pre ne mala vždy viac tepla a pozornosti. Ten nespravodlivý rozdiel dievčatko hlboko ranil, no Anita si horkú zmätok schovávala vo vnútri a neustále sa snažila matke urobiť radosť, dúfajúc, že tak získa aspoň trochu lásky.
Žiadny sen o tom, že by si tu zostala! Byt pôjde sestrám. A od detstva ma pozeráš ako vlčatko. Tak sa zasej kam chceš! takto mama Anita pošlemhala von hneď, ako jej bolo osemnásť rokov.
Anita sa snažila brániť, hovoríť, že je to nespravodlivé. Veronika bola len o tri roky staršia, Júlia o päť. Obe už mali ukončené vysokoškolské štúdiá, ktoré im zaplatila mama, a nikto ich nespúšťal do skutočného života. Anita však vždy zostávala tá iná. Napriek všetkému úsiliu bola v rodine obľúbená len na povrch ak to vôbec možno nazvať láskou. Jediný, kto ju skutočne obľúbil, bol dedko Ján. Ten ju prijal pod svoj krídla po tom, čo jej matka po smrti otca opustila ich a zmizla.
Možno sa mama bojí, že mi budú sestry pripomínať svoju vlastnú, premýšľala Anita, snažiac sa nájsť zmysel v matkinom chladnom správaní. Niekoľkokrát sa pokúšala s mamou úprimne porozprávať, no vždy to skončilo výbuchom alebo výčitkami.
Dedko Ján bol jej najväčším oporou. Najkrajšie spomienky mali na dedinu, kde trávili letá. Anita milovala prácu v záhrade, kosenie trávnika, dojenie kráv, pečenie koláčov čokoľvek, čo odkladalo návrat domov, kde ju každý deň čakali výčitky a výreky.
Dedko, prečo ma nikto nenechá? Čo je so mnou nie tak? často plačala.
Milujem ťa veľmi, odpovedal vždy pokojne, nikdy sa nepodieľal na matkiných výčitkách.
Malá Anita chcela veriť, že je milovaná, len spôsobom, ktorý je špeciálny. Keď jej však dovŕšila desať rokov, dedko Ján zomrel a od tej chvíle rodina s ňou zaobchádzala ešte horšie. Sestry ju urážali a mama vždy stávala na ich strane.
Od toho dňa dostávala len pošaté oblečenie od Veroniky a Júlie:
Aha, aký módny top! Zatiahni si ho na podlahu, Anitko čokoľvek potrebuješ!
Ak mama kúpila sladkosti, sestry ich všetky zhltli a Anita dostala len obaly:
Tu, hlúpa, zozbieraj obaly!
Matka to všetko počula, ale nikdy ich nevyčítala. Tak Anita vyrástla ako vlčatko niekde medzi nepotrebnou a posmešnou. Čím viac sa snažila byť dobrá, tým viac ju odmietali.
Keď ju teda na svoje osemnásťročné narodeniny vyhodila, našla prácu ako pomocnica v nemocnici v Košiciach. Tvrdá práca sa stala jej každodennosťou a aspoň trochu si začala zarobiť síce málo, ale v porovnaní s tým, čo tam zažila, už nebola zlé. A čo je najdôležitejšie nikto ju tam neznášal.
Zamestnávateľ jej dokonca ponúkol štipendium a možnosť študovať chirurgiu. V malom mestečku pod Košicami chýbali špecialisti, a Anita už preukázala talent počas práce ako ošetrovateľka.
Život nebol ľahký. Do dvadsiatich siedmich rokov nemala blízkych. Práca sa stala celým jej životom, takmer doslova. Žila pre pacientov, ktorých zachránila. Hoci bol život osamelý, každú noc spala v internáte, ako keby to bol opäť domov.
Navštevovať matku a sestry bolo neustále zklamanie, tak sa snažila ísť čo najzriedkavejšie. Keď sa všetci vybrali fajčiť a klebovať, ona sa sťahovala na verandu a plače.
Jedného dňa k nej pristúpil kolega pomocník Gregor:
Prečo pláčeš, krásavica?
Krásavica nešklebni na mňa, odpovedala Anita ticho.
Vnímať sa za obyčajného šedého myšičku, netušila, že má skoro tridsať rokov a už je drobná blondínka s veľkými modrými očami a úhľadným nosom. Mladosťná nesúdržnosť už prešla, ramená sa jej vyrovnali a prísne spletený copček sa snažil uniknúť.
Skutočne si krásna! Cení si seba a nepreklápaj hlavu. Okrem toho si nadaná chirurgka a život ti ide dobre, povzbudzoval ju Gregor.
Po takmer dvoch rokoch spolupráce mu občas podával čokoládu, ale to bol ich prvý skutočný rozhovor. Anita sa rozplakala a rozprávala mu všetko.
Možno by si mala zavolať Dr. Milana Kováča? Ten, ktorého si nedávno zachránila. Hovorí, že má veľa kontaktov, navrhol Gregor.
Ďakujem, Gregor. Skúsim, povedala Anita.
A keby to nešlo, môžeme sa vziať. Mám byt, nebudem ťa zneužívať, dodal žartovne.
Anita sa zahanbila, keď si uvedomila, že je to vážne. Videla v ňom nie len chudobného sirotu, ale ženu, ktorá si zaslúži lásku.
Dobre, zvážim to, usmiala sa a po prvýkrát v dlhom čase cítila, že nie je len pracovník, ale krásna mladá žena s budúcnosťou.
Ten večer zavolala Dr. Milana:
Ahoj, som Anita, chirurgka. Dal si mi svoje číslo a povedal si, že môžem napísať, ak budú problémy váhala.
Anitka! Vítam ťa! Konečne si zavolala! Ako sa máš? Ešte lepšie, keď sa stretneme osobne. Príď k nám na čaj, poprieme si, starí ľudia radi rozprávajú, odpovedal s úprimným úsmevom.
Nasledujúci deň bol jej voľno, tak išla hneď k nemu. Úprimne mu vysvetlila svoj stav a spýtala sa, či nepozná niekoho, kto potrebuje živého opatrovateľa.
Rozumiem, Anitka, som zvyknutý na tvrdú prácu, ale teraz už to tak nemôžem,» povedal. Môžem ti zabezpečiť prácu chirurgky v súkromnej klinike a budeš bývať so mnou. Bez teba by som teraz nebol tu, dodal.
Samozrejme, Milane, súhlasím! No tvoji blízki nebudú mať nič proti? opýtala sa.
Moji blízki prichádzajú len keď som preč. Zaujíma ich len byt, povedal smutne.
A tak spolu odkvapkli. O dva roky neskôr rozkvitla medzi nimi láska, často si vychutnávali čaj. Dr. Milan však nebral Gregora rád a neprestával Anita pripomínať:
Prepáč, drahá, ale Gregor je dobrý chlap, len slabý a príliš naivný. Nespoliehaj sa na neho. Nesnaž sa ho príliš milovať.
Milý Milan je neskoro, už sme sa dohodli na svadbe. A navyše, Gregor mi pred dvoma rokmi žartovne ponúkol ruku a teraz som tehotná oznámila šťastne, takmer žiariac. Ale ty si pre mňa stále dôležitý! Budem ťa každý deň navštevovať, si pre mňa ako rodina.
No, Anička necíti sa mi dobre. Zajtra ide do notára, zapíše dom v dedine na tvoje meno. Vždy si milovala vidiecky život, taký bude tvoj chatka alebo ju môžeš predať, ak chceš, povedal a zamyslene prikýval.
Náhle sa zistilo, že dom patrí do rovnakej dediny, kde kedysi žil jej milý dedko Ján. Pôvodná chalupa už bola zruinovaná, pozemok predal cudzinec, ale fakt, že teraz mala svoj kút, vyvolal teplé spomienky.
Nehodím si to, ale ďakujem ti veľmi, Milane! poďakovala sa úprimne.
Jediná podmienka: nepovedz Gregorovi, že dom je na tvoje meno. A nežiadaj sa prečo. Súhlasíš? povedal vážne.
Anita prikývla a prisľúbila, že to dodrží. Ako vysvetliť Gregorovi pôvod domu zostalo otvorenou otázkou, ale mohla povedať, že sa zmierila s mamou.
Neskôr zistila, že Dr. Milan okrem následkov mŕtvice trpí aj rakovinou a odmieta operáciu. Nakoniec mu pomohla zorganizovať pohreb a presťahovala sa k svojmu budúcemu manželovi.
Problémy sa objavili v siedmom mesiaci tehotenstva už spolu bývali šesť mesiacov.
Možno by si mala trošku viac pracovať pred narodením, navrhol Gregor.
V tom čase Anita už prestala pracovať v klinike, ktorú jej Milan zabezpečil. Myslela si, že bude živiť z úspor, spoliehajúc sa na Gregorovu podporu. Jeho slová ju však prekvapili a ranili.
No možno povedala neisto. Nakúpené potraviny nechceli, Gregor bol šetrný. Dieťa rástlo v jej lone a ona nechcela zrušiť svadbu.
Týždeň pred svadbou, keď Gregor nebol doma, vošla do ich bytu neznáma žena s vlastným kľúčom.
Ahoj, som Lina. Gregor a ja sa milujeme, len sa bojí ti to povedať. Takže ti hovorím pravdu: už ťa nepotrebujem, vyhlásila vysoká, štíhla blondínka sebavedome.
Čože?! Naša svadba je za pár dní! Všetko sme už zaplatili! Anita protestovala. Ja som pokryla väčšinu výdavkov na malú oslavku v kaviarni.
Viem. Žiadny problém. Gregor sa vezme za mňa. Mám kontakty na matriku, všetko za pár dní zariadím, tvrdohla Lina, akoby už bolo všetko dohodnuté.
Keď sa Gregor vrátil, len zamumlal:
Anita, prepáč Áno, je to pravda. Pomôžem s dieťaťom, ale nemôžem sa s tebou oženiť.
Urobíme test otcovstva, doplnila Lina, položila ruku na Gregorovo rameno.
Test otcovstva?! Si moja jediná! kvílila Anita a vrhla sa na neho s päsťami.
Už ťa rozseká, hlúpá! Je takmer tridsiata, ale správa sa ako malé dieťa! posmiala sa Lina.
Gregor mlčel, nebránil Anite, len sa hanbil. Stalo sa jasné všetko záviselo od Liny, on bol len pasívny divák.
Anita začala balit veci. Nemala zmysel bojovať s mužom, ktorý sa tak ľahko vzdá. Lina vyhlásila, že s Gregorom kedysi išli spolu, ona bola vtedy v manželstve, teraz je slobodná. Anita bola len dočasná náhrada, kým sa objaví ideálna žena.
Nemohla očakávať od Gregora vysvetlenie, keď jednoducho nechal Linu vstúpiť a usadiť sa.
Takže ten dom nakoniec prišiel k užitočnému použitiu, pomyslela si Anita.
Dom bol síce bez bežiacej vody, ale pec bola skvelá dedko Ján ju učil všetko, čo je potrebné pre život na vidieku. Bývalo sa v ňom dať žiť. Otázka, ako porodit sama? No, mala ešte čas a určite to zvládne.
Drevá na kúrenie boli naskladnené, skladová búda pevná a pred vchodom ležal čerstvý sneh, ktorý čakala na odklíženie. Palivové kopy boli plné pravé nález v takejto zime!
Bolo dobré, že Dr. Milan už predstavil Anitu susedom ako novú správcovú a manželskú partnerku svojho syna žiadne zbytočné otázky.
Anita samozrejme zavolala matke a sestrám. Ako obvykle, neprekvapili odporučili jej dať dieťa do sirotinca a povedali: Ďaleko sa už nezapájaj s ľuďmi pred svadbou. A rozprávali sa o tom, ako Gregor nevrátil peniaze za svadobné dary, z ktorých ona zaplatila polovicu.
Nikto však nevedel o dome. Teraz sa mohla skryť pred všetkými a načerpať sily.
Bolo mrazivo, ani si neodložila zimnú bunda. Keď začala rýžovať uhlí v peci, všimla si, že lopata narazila na niečo tvrdé.
Zodvihla rukavice a vybrala drevenú krabicu, ktorá blokovala drevo. Bola pekne zapečatená a na vrchu veľkými písmenami stálo: Anita, toto je pre teba. Rýchlo rozoznala rukopis Milanov.
Vnútri boli fotografie, list a malá škatulka. Ruky jej trasli, keď otvárala obálku a čítala:
Milá Anička! Mal som byť brat tvojho dedka Jána a on ma požiadal, aby som sa postaral o teba po jeho smrti.
List odhaliť, že pred mnohými rokmi medzi dedkom a Milanom vzniklaS úsměvem na tváři a srdcem plným naděje se Anita vydala vstříc novému životu, vědouc, že konečně našla místo, kde může být skutečně šťastná.
