Pod dažďom samoty
Manželka Jozefa, Zuzana, začala správať neobvykle. Raz sa v záchvate hnevu nahnevala kvôli ničomu, obviňujúc ho zo všetkých možných hriechov: neumytý tanier, ponožky hodené nie kam patria, alebo zabudnuté úlohy, ktoré jej údajne unavovali opakovať. Znie to známe? Vyčítala mu, že musí po ňom neustále upratovať! A čo bolo najhoršie – že nie je schopný zarobiť na nové auto. Jozef začal tušiť, že problém nie je v ňom. Tie nové šaty, návštevy fitka a zvýšená starostlivosť o vzhľad neboli pre neho. A potom Zuzana odišla k inému…
Prešiel rok. Jedného rána Jozefa prebudil zvonenie u dvere. Nahoďúc župan, kráčal po chodbe, otvoril dvere a znieral ako oparený, neveriac vlastným očiam.
Ťažké sivé mraky pomaly zakrývali jasnú oblohu, akoby neviditeľná ruka natierala svet odtieňom smútku. Veľké kvapky dažďa bubnovali na čelné sklo. Jozef jazdil po uliciach starého mestečka na brehu Váhu, a s každou minútou bolo počuť len silnejší dážď a nárazy vetra, ktorý hvízdel čoraz hlasnejšie. V aute bolo útulno, rádio ticho hrálo melódiu, ale za oknom vládla chladná melanchólia, od ktorej mrazilo v srdci.
Ulice boli prázdne, len občas nejaké auto prešlo okolo. Koľko krát už obiehal mesto? Doma sa nedalo vydržať, nohy ho samé viedli k autu. Jozef rád premýšľal za volantom, skladajúc svoj život ako puzzle, v ktorom chýbali kľúčové kúsky. Zahodil smerovku a odbočil do úzkej uličky, ďalej od centra, od svojho domu, kde všetko pripomínalo minulosť.
Pred týždňom sa vrátila Zuzana. Jej príchod rozvíril staré rany, rozbúril jeho dušu. Myslela si, že sa rozplynie od jej sĺz, že odpustí zradu, zabudne urážky. Keď odchádzala, vyliala na neho vedro špiny, nazývajúc ho neschopným, bezcenným mužom. Také sa zabudne?
Pred rokmi Zuzana rozvinula hádku z ničoho. Krikla, že je unavená z jeho neporiadku, že nikdy nespĺňa jej priania, že jej nemôže ponúknuť život, aký si zaslúži. „Štyri roky bez dovolenky v zahraničí! Druhý rok nemôžem ísť k moru!“ hádzala mu to do tváre. „Odchádzam k niekomu, kto mi to všetko dá!“ Jozef tušil, že jej náhle návštevy fitka a nové šaty nie sú pre neho. Doma chodila v starom župane, bez mejkapu, ale vonku žiarila. Neudržal ju. Bolesti pútal srdce, ale prežil to. Vyšiel si, vypil s kamarátmi, ale čoskoro sa spamätal. Časom to prešlo.
V práci sa ženy, keď zistili, že je voľný, oživili. Nepotrebovali drahé darčeky ani exotické dovolenky – stačil im muž po boku. A Jozef bol výhodnou partiou: v silnom veku, s bytom, autom, bez alimentov. Ale žiadna z nich nedotkla jeho srdca. Nebol proti novému vzťahu, ale iskra neškrAle teraz, keď po boku sedela Katka, cítil, že niečo v ňom ožilo.
