Tento príbeh sa môže zdať obyčajný, no je poučný – manželský pár, obaja niečo málo po päťdesiatke, ktorí už oslávili striebornú svadbu. Mali dvoch dospelých a samostatných detí. Ich spolužitie bolo pokojné, bez výrazných vášní, ale aj bez neustálych hádok a škandálov. Až na to, že Ján, manžel, bol stále zamračený – jeho výraz mu pridával viac rokov, než bolo v jeho občianskom preukaze napísaných šesťdesiat.
Zmena prišla rýchlo a nečakane. Spôsobila ju nová kolegyňa, ktorá sa objavila v tíme. Nebola príliš mladá, no Jánovi mohla byť o dobrých dvadsať rokov menej. Na jeho tvári sa zrazu začali objavovať emócie, a to tie pozitívne. Čoskoro už o vzťahu medzi Jánom a Zuzanou vedel celý oddiel.
S niektorými kolegami sa Ján začal deliť o svoje radosti i starosti, raz dokonca prezradil, že Zuzana po ňom žiada rozvod. Z rečí sa stal skutok. Ján opustil rodinu a prenajal si byt, kam sa nasťahoval so Zuzanou. Keďže po desaťročiach manželstva ctil svoju bývalú rodinu, všetok majetok im nechal, rozhodnutý začať znova od nula.
Časom mladá manželka začala túžiť po deťoch, a Ján súhlasil. Kvôli Zuzaninej neplodnosti sa museli uchýliť k náhradnej matke, no kým tá donášala deti, Zuzana zrazu zistila, že materstvo nie je pre ňu.
Príbeh skončil pre Jána ďalšou rozlúčkou. Zostal sám v cudzom byte s dvoma malými deťmi. Za túžbu po nových a žiarivých pocitoch, ktoré mu sľubovala mladšia žena, zaplatil celým svojím bývalým životom – no ona to nikdy neocenila.
