Zomrela Katarína Synovia prišli z Bratislavy do dediny na kar.
Aspoň teraz sa ukázali, šepkali susedia. Matku odprevadili na poslednej ceste.
Po skončení karu sa synovia so svojimi rodinami začali pomaly baliť domov. Vtom do izby vošla teta Lýdia, sestra Kataríny.
Teta Lýdia, už by sme mali ísť, začal najstarší syn. Dom treba zamknúť. Aj vy by ste už mali odísť.
Ako odísť?! začudovane zvolala sestra zosnulej. Veď som doma! Ja nikam nejdem.
Všetci s prekvapením hľadeli na Lýdiu.
Rita a Damián sa zosobášili a nasťahovali k Damiánovej mame.
Svadba bola skromná, našetrené eurá sa rozhodli radšej odložiť, než ich minúť na vlastné bývanie.
Predtým žili oddelene Damián s mamou a Rita na internáte. Domov sa nevracala, lebo jej matka často popíjala
Otca nikdy nepoznala.
Damiánova mama sa rozhodla mladým dopriať súkromie, a tak si vzala dovolenku a vybrala sa k svojej sestre Kataríne na dedinu.
Často tam oddychovala, keďže sestra žila sama. Muž jej umrel a dvaja synovia ju navštevovali zriedka. Ani volať nezvykli často.
Aspoň krátky telefonát, čo ak by matka potrebovala pomoc Ale oni mali svoje dôležité veci.
Katarína to prežívala ťažko. Veď zavolať mame nie je také ťažké, či?
O nič ich nechcela prosiť čo dokázala, spravila sama, inokedy poprosila suseda alebo jej nevlastný synovec s Damiánom došli pomôcť.
Damián bol šikovný, často kedysi so sestrou navštevoval tetu, ale teraz, keď sa oženil, hádam i on na ňu zabudne, ako jej synovia. Ešte ani manželky k matke nikdy nepriniesli. Katka ich videla len na svadbe. Ani vnúčatá nedoviezli, vraj ešte majú čas.
Lýdiička! Prišla si! Moja sestra! potešila sa Katarína.
Bolo im spolu dobre. Od detstva boli stále pri sebe, neskôr odišla Lýdia do mesta, tam sa vydala. Katarína zostala na dedine. Obe prišli o mužov v tom istom roku a už sa nevydali.
Zatiaľ tu buď gazdinou, mám ešte týždeň dovolenky. Prečo neprišiel Damián? S mladou manželkou by mohli na dedinu dôjsť. Alebo sú na svadobnej ceste pri mori?
Nie. Šetria peniaze, svadbu mali malú, len občiansky sobáš. A Rita nemá nikoho, iba tú svoju mamu, ktorá stále popíja. Už dávno sa od nej odsťahovala. Škoda jej, je to dobré dievča.
A prečo si ju nevzala k sebe?
Nechala som ich, nech si zvyknú na seba. Aspoň mesiac si oddýchnu bezo mňa. Už som si myslela, že sa ani neožení. Tridsať rokov. Chvála Bohu, už sú svoji. Nech žijú.
Už si na seba zvykli aj bez teba. Prečo by mali sedieť v meste? Nech Rita spozná aj tetu. Zavolaj im. Dom je veľký, miest dosť. Ak sa im nebude páčiť, vrátia sa.
Damián s Ritou prišli o deň neskôr. Teta bola nadšená. Svojich synov sa ani nedočkala.
Som taká šťastná! Moji ani na moje pozvanie neprídu. Majú svoje starosti, povzdychla si Katarína.
Rite sa na dedine zapáčilo. Spomínala na detstvo u starej mamy. Keď tá umrela, mala pätnásť a musela sa postarať sama o seba, popri škole pracovať
Katarína robotovala, Lýdia oddychovala a varila pre všetkých. Damián opravil plot pri kúpeli a pokryl strechu nad šopou. Rita od rána do večera pracovala na záhrade.
Rituška, nechaj tú záhradu, ja sa na to vrhnem, keď bude dovolenka. Oddýchnite si.
To nič, mňa to baví. U starej mamy som robila všetko, rada sa v zemi hrabem. Vy si užite dovolenku.
Dovolenka ubehla rýchlo. Hostia odišli a Katarína ostala sama. Všetko bolo hotové, no v dome zavládol smútok. Večer bývala osamelá. Zavolala staršiemu synovi.
Čo sa stalo?
Vlastne nič. Len som sa chcela opýtať, ako sa máte. Možno by ste prišli na návštevu?
Nie. Nemáme čas. Zavolaj mladšiemu, ten možno ešte neodišiel k moru.
Zavolala mladšiemu, no opäť to isté. S rodinou odchádzajú na dovolenku, nemajú čas zastaviť sa. Nevadí. Damián sľúbil, že bude chodiť
Roky ubehli. Damián s Ritou si kúpili byt. Tetku nikdy nezanedbali, chodili jej pomáhať do domu, deti priviedli vždy so sebou. Ich deti prežívali celé leto u babičky Lýdie a Kataríny. Obe už boli na dôchodku.
Vnúčaťa sa Katarína od synov nedočkala. Mladší má síce syna, ale nie vlastného zobral si ženu so synom. Starší stále nemal čas, najskôr kariéra, potom bolo už neskoro Také deti ani na návštevu, ani detí nemať. Raz za štvor- päť rokov si spomenú, príď mamka, buď rada, že ťa ešte poznáme!
Našťastie, malá rodina okolo Damiána a sesterská blízkosť vždy boli po ruke.
Tak žili, kým Katarína nezostala chorá. Lekári urobili, čo mohli, ale bolo treba ešte peniaze. Zavolala mladšiemu synovi, vysvetlila situáciu.
Ale, mama, celý život si bez kúpeľov vydržala, začínať už netreba! Doma je doma, tam sa uzdravuje najlepšie.
Damián s Ritou zaplatili Kataríne pobyt v Piešťanoch. Poslali aj Lýdiu. Nech si sestersky odpočinie a spoločne si ešte život užijú
Katarína po štyroch rokoch zomrela. Synovia prišli na dedinský kar.
Aspoň teraz sa ukázali, šepkali susedia. Odprevadili matku na poslednú cestu.
Chystali sa odísť späť do Bratislavy, keď v dome zostala teta Lýdia aj s Damiánovou rodinou.
Teta Lýdia, my teda už musíme ísť, začal najstarší syn. Tento dom by sa mal zamknúť. Mali by ste odísť tiež.
Ako odísť?! prekvapene na nich upriamila oči Lýdia. My sme doma! My nikam nejdeme.
Všetci nechápavo hľadeli na Lýdiu.
Toto bol dom mami, ozval sa mladší syn. Teraz je náš, plánujeme ho predať. Ak si chcete niečo na pamiatku vziať vázu či súpravu, nech sa páči. Aj tak všetko vyhodíme.
Najprv si zoberte na pamiatku, ale dom mi sestra darovala, keď ochorela. Hneď po návrate z kúpeľov.
Z kúpeľov? Darovala? Ale my sme synovia!
Fakt si teraz spomínate? A kde ste boli, keď ochorela? Celý čas! Synovia
Odišli. Ani sa už nehádali. Teraz už niet ani kam vrátiť sa, niet komu zavolať.
Lýdia sa do sestrinho domu natrvalo nasťahovala. Byt prenajíma, pomáha Damiánovej rodine. Tá ju často navštevuje, pomáhajú si.
Dobrá súdržná rodina. Chýba im len Katarína Ale tá je stále s nimi. V ich spomienkach.
