Už nevarím pre všetkých! Len pre seba a pre Aničku. A to prečo?! rozhorčil sa Miroslav. Pretože v našej rodine, ako som zistila, je každý sám za seba. Tak si tak žite!
Mami, kde je moja raňajka?! Jana vrazila do spálne bez zaklopania. Meškam do školy!
Nína sa pokúsila vstať, no závrat jej to nedovolila. Teplomer ukazoval tridsaťosem a sedem. Hrdlo ju pálilo, v hrudi chrípalo.
Janko, som chorá… Daj si niečo z chladničky.
Tam nič nie je! Iba tie jogurty pre to tvoje bábätko! Dievča stálo v dverách so založenými rukami. Stále myslíš len na ňu!
Z detskej izby sa ozval krik. Anička sa prebudila. Nína sa prinútila vstať. Nohy sa pod ňou triasli, pred očami jej plávali kruhy.
Nína, kde je moja košeľa? Miroslav vykúkol z kúpeľne. Tá modrá s pruhmi?
Mala by byť v šatníku…
Nie je! Žehličkou si ju prešla včera?
Nína sa oprela o stenu. Včera celý deň ležala s horúčkou, snažiac sa starať o mladšiu dcéru.
Nie, nestihla som.
No dobre! Mám poradu! manžel podráždene zabuchol dvere kúpeľne.
Anička plakala čím ďalej hlasnejšie. Nína sa vyvlákala do detskej, zdvihla dcéru do náručia. Dievčatko sa k nej pritúlilo so štkáním.
Mamiii! zavolala Jana z kuchyne. Tu nie je vôbec nič! Ani chleba!
Peniaze sú na stole, kúp si niečo po ceste.
Nebudem chodiť do obchodu! Mám test! A tak to je tvoja povinnosť nakŕmiť rodinu!
Nína mlčky odišla do kuchyne, držiac Aničku v náručí. Vytiahla z mrazničky karbanátky, položila panvicu na sporák.
A cestoviny uvar! poručila Jana, zahĺbená do telefónu.
Kým sa raňajky varili, Miroslav vyšiel z spálne v pokrčenej košeli.
Musel som si obliecť túto. Vyzerám ako bezdomovec. Vďaka ti za to!
Nína mlčala. Rozprávať bolelo a ani na vysvetľovanie nemala silu.
Katka má dnes narodeniny, oznámila Jana, naberajúc si cestoviny. Po škole idem k nej. Vrátim sa neskoro.
Janka, je mi veľmi zle. Mohla by si zostať doma? Pomohla by si so sestrou?
Áno, hneď! Pol roka sa teším na tú oslavu! A vôbec, ja som si tú sestru neprosila! To sú vaše problémy!
Dcéra schmatla tašku a vybehla z bytu, zabuchla dverami.
Miroslav dojadal raňajky, prehrabujúc správy v mobile.
Miro, mohol by si dnes prísť skôr? Naozaj sa cítim zle.
Nemôžem. Po práci máme teambuilding. Povinnosti, vieš ako.
Ale ja som chorá…
Tak si daj niečo. Paracetamol alebo čo. Veď nie si upätá na posteli. Nejako to zvládni.
Pobozkal ju na spánok horúci, vlhký od potu a odišiel.
Nína ostala sama s trojročnou dcérkou. Anička žiadala pozornosť, jedlo, hry. Nína automaticky robila všetko potrebné, zatiaľ čo ju opúšťali sily.
Na obed jej teplota stúpla na tridsaťdeväť. Nína tak-tak nakŕmila dieťa, uložila ho spať a zrú
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
