Už mám dosť, končím! Ako dlho sa to dá znášať!
Už mám dosť, končím! Ako dlho sa to dá znášať? Dieťa, jej neustála únava, prosí o pomoc a ja by som rád išiel na prechádzku, ako kedysi! Túžim po blízkosti! Pracujem, veď to nie je len tak! Chcem prísť domov k milovanej žene teraz zostanem u kamaráta, potom si možno nájdem mladšiu ach! sedím za volantom a premýšľam, že dnes je koniec mňa a Katky. Nervózne si zapálim.
Náš príbeh je starý ako svet. Stretnutie, zamilovanie, vášeň, zabudnutie na opatrnosť a o pár mesiacov Katka ukazuje test s dvoma čiarkami.
Samozrejme, rodíme, zvládneme to, hovorím rozhodne a všetky staré mamy i dedovia prikyvujú: Pomôžeme, len rodíte Svadba, pôrod, slzy šťastia syn! A tým to skončilo bezstarostný život sa rozplynul, Katka sa zmenila na unavenú matku, rozcuchané vlasy, neustály plač dieťaťa, aj v noci, večné pomôž mi, jej prosby Kde sa stratilo moje dievča? Príbuzní zmizli zostali sme sami s rodičovstvom.
Nie som pripravený! vyšlo zo mňa dnes, keď som treskol dverami pred Katkiným uplakaným pohľadom a naším synom v náručí.
Skríp brzdami pred autom zrazu stojí tmavá, zhrbená postava.
Ty už nechceš ďalej žiť? vystupujem z auta a bežím za tým človekom.
Muž v plášti narovná chrbát, pozrie sa na mňa smutnými očami a šepne:
Áno.
Takú odpoveď som nečakal a ostal som zaskočený:
Dedo, môžem nejako pomôcť?
Už nechcem žiť.
Ale no, nechajte to tak, odveziem vás domov? Možno vám budem vedieť pomôcť? beriem deda za ruku a opatrne ho vediem k autu.
Tak rozprávajte, zapálim si.
Dlho by som rozprával.
Nikam sa neponáhľam.
Starý muž sa zadíva na moju tvár, presunie pohľad na fotku na palubnej doske.
Pred päťdesiatimi rokmi som stretol dievča, okamžite som sa zamiloval, všetko bolo rýchle, ani sme sa nenazdali, rodina, syn zdalo sa, že je to šťastie. Lenže ja som túžil stále po tom starom po láske, po vášni, po mladosti. Manželka bola unavená, maličký syn, povinnosti, práca všetko som na ňu hodil, nepomáhal som Na pracovisku som našiel inú ženu, začalo to medzi nami manželka sa to dozvedela, rozvod, hotovo. Rozvedení sme boli, s tou ženou to nikam neviedlo, neľutoval som, žil som si sám. A ona sa znovu vydala, rozkvitala, syn začal volať jej muža otcom, a mne to bolo jedno.
A vy? zapálim si druhú cigaretu nervózne.
Ja? Dovandroval som bez rodiny, bez ženy, bez detí. Dnes má syn päťdesiat. Chcel som ho ísť pozdraviť, ani dvere mi neotvoril, rozplače sa dedo, sám som si za to mohol. Povedal: Nie si môj otec, choď si svojou cestou.
Dedo, kam vás mám odviezť? búcham rukou po volante.
Tu bývam, tu, choď, nestaraj sa dedo vystúpi a pomaly kráča k paneláku, ktorý stojí pri ceste. Počkám, kým zmizne v chodbe, chvíľu stojím a potom štartujem. Stavím sa v obchode, kupujem kvety.
Prepáč mi, prepáč, kľačím doma pred Katkou, ktorá plače, oddýchni si, miláčik.
Z rúk jej beriem syna, odnesiem ho do izby, hojdám ho a začnem mu spievať chrapľavým hlasom: Spi už, bábika, spi.
Prekvapený syn rýchlo zaspí, ruku položí na moje rýchlo bijúce srdce. Pozerám naňho dojatý: Chcem vidieť, ako rastie môj syn, chcem počuť, ako povie ocko.
Opäť zachraňuješ topiacich? s ironickým úsmevom pozdraví svojho starého muža starenka v dverách. On veselo vešia plášť na vešiak.
Áno, zachraňoval som, veď niekto musí mládeži vnucovať základné pravdy.
Ako vieš rozpoznať, kto potrebuje pomoc?
Ja som ju v tom veku potreboval sám
Poďme večerať, záchranca. Na zajtra nezabudni, ideme na jubileum ku synovi, žiadne topiace sa večer, babka láskavo pohladí muža.
Nezabudol som. Veď náš dedič má päťdesiat, naša láska tiež to sa nedá zabudnúť, objíme ju a s úsmevom idú spolu do kuchyne.
