Už mám dosť upratovať po tebe! vykríkla Viera rozhorčene. Radšej ťa vyhodím, rozvedieme sa a potom, konečne, urobím v byte poriadok! A až potom ťa znova vezmem za manžela!
Hej, pokojne, Vero, nepúšťaj sa do radikálnych riešení! usmial sa Marek. Ja tu len sedím a nič nerobím!
Presne tak! Nič nerobíš! A aj keby nepomáhal, aspoň by si sa neplával! odvetila Viera.
Kde ja ťa ruším? prekvapil sa Marek. Zhrbil som sa ako myš do kútika pred počítačom a neodhlasujem sa!
Káva! ukázala Viera na hrnček vedľa klávesnice.
To som ja, keď pijem čaj! zamával Marek.
A ten druhý za monitorom? v hlase sa ozvalo rozmrvené podráždenie. Od rána som zhromaždila všetky tvoje šálky!
To som ja, čo som nedopil kávu! Marek sa usmial. Dozdám ju, neboj sa! Na studenú kávu mám rovnaký vzťah ako na horúcu dokonca lepší! A potom, ako čestný a slušný muž, ich sám prenesiem do kuchyne!
Naozaj? spýtala sa Viera.
Pravda, pravda! potvrdil Marek. A dokonca ich aj umyjem!
Rada by som ti uverila, ale skúsenosť hovorí, že klameš! povedala Viera rozhodne. Dokonči kávu a odlož šálku!
No ja práve piji čaj, zakoktával Marek. Nechcem ich miešať
Ťažký vzdych vyletel z Vierinho hrudníka. Rozhodla sa preto pozrieť, koľko kávy zostalo v šálke. Ak by tam boli tri kvapky, mohli by ich obetovať.
Marek, si si len robíš? zvolala Viera. Tá šálka nie je prázdna, už suchá! Čo chceš tu dopíjať?
Vážne? prekvapil sa Marek. Aká suchosť v byte! Včera tu ešte bola káva! Musíme kúpiť zvlhčovač vzduchu!
Marek, čo si kúpime, aby si aspoň po sebe upratoval? oprela Viera sa o opierku kresla, na ktorom Marek sedel. Čo budeš robiť! kričala Viera takmer až k ušiam. Marek! A čo je to?
To je šálka na vodu! odpovedal Marek. Nepovoľuješ mi sem priniesť fľašu! Musím sa uspokojiť s polovičným množstvom!
Lebo sýtený nápoj patrí všetkým, nie len tebe! odvetila Viera. A ak si fľašu položíš blízko, aj ju vyprázdniš! A príliš veľa sýtených je nezdravé!
Preto šálka! povedal Marek.
Viera už pochopila, že bude musieť opäť zbierať šálky pri počítači. Upratovanie ešte nebolo dokončené a mala čo robiť. Keď vychádzala z izby, všimla si, že Marek sedí v nepohodlnej pozícii.
Neváhajúc, vrátila sa, potiahla za rukoväť kresla a vytiahla ho spolu s mužom.
Ako po vôni rozvodu! zvolala hrozivo.
To je len sušienka, odpovedal Marek s najnevinnším výrazom.
Nie na tanieri, ale na kolene! A drobky už sú na podlahe! A ja som práve vysávala! zvyšovala hlas s každou vetou, Viera sa rozčúlila.
Urobím to! potvrdil Marek.
Snažil sa sušienku zo svojej nohy, ale tá mu podvedome sklzla na podlahu a rozpadla sa na mnoho kúsok.
Marek zavrel oči. Očakával, že zíde metlu, handru, mop alebo vysavač, ale exekúcia nepřichádzala. Opatrne otvoril jedno oko.
Viera sedela na pohovke, objala si hlavu rukami:
Už ma to všetko vyčerpáva, povedala so zúfalstvom v hlase. V byte žijú štyri ľudia, z toho dvoch deti!
Ale najviac odpadkov zostávaš ty, dospelý, samostatný, nerozumný muž! Mal by si dávať príklad! Ja stále šľahám po tebe, po celý čas upratujúc! Nekonečné šálky po celom dome, taniere, podnosy! Papieriky od cukríkov, ktoré nejakým zázrakom končia medzi vankúšmi!
Večné drobky na stole! Nepáči sa nám, že sme už dlho nevideli šváby?
Kúpim si ceruzku! Mária, odpovedal Marek výhovorovo, ale Viera ho nepočula.
Dokonca keď vyhadzuješ odpad, nedokážeš ho dať do koša! Nie je ťažké skontrolovať, či si ho tam dal, alebo nie? A ak nie, vyhoď ho! Chrbtica sa nezlomí, ak sa ohýbaš a pochytiš!
Viera spustila ruky a pozrela sa Marekovi do očí:
A tá čokoládová tyčinka, čo si schoval pod vankúš? Ten komplet posteľných prikrývok ti navždy odpustím! Bola to moja obľúbená!
Marek zčervenal. Štandardne sa cítil hanby. Tiež ho trápilo, že jeho manželka je tak rozčúlená.
Viero! povedal. Vierinka!
Zrazu sa na žene zmenila hnev a horkosť na rozhodnosť:
O týždeň odjedem na dovolenku! Tri týždne! A s deťmi pôjdeme k mojej mame! Keď sa vrátim a byt bude vyzeráť ako prasa, rozvediem sa!
Už to viac neznášam! Kvôli tebe končím upratovanie a hneď začínam nové!
Marek s hrôzou pozeral na manželku.
Najprv aspoň uprav šálky a zamiatni zvyšky sušienok! Prosím!
Marek okamžite spravil, čo Viera povedala. Pôvodne neveril, že odíde s deťmi na tri týždne, myslel si, že len straší! No odletela! Dokázala aj lístky späť, ktoré si vopred zakúpila. Tri týždne Marek zostane sám v prázdnom byte. Perspektíva ho zastrašovala.
Jedine, čo Viera pred odchodom urobila, bolo úplne upratať dom. A varovala:
Ak to nebude tak, môžeš si podať rozvod! Moje trpezlivosť už vyprchala!
***
Mužom sa často zdá, že čistota nie je prioritou. Niektorí muži udržiavajú poriadok a sterilitu a dokážu ho tvoriť sami. Väčšina však čistiť ignoruje. Pojem čistoty je relatívny.
Papierová sponka, ak ti nepôsobí na oči, môže čakať na plánovaný úklid, alebo ju nohou nasunúť pod pohovku.
Prach na televízore alebo monitore sa zotrie, ak sa farby vyblednú alebo slnečný lúč odhalí vrstvu prachu, na ktorej možno napísať láskyplné vety.
Piesok na podlahe, ak nosíš papuče, nevadí, pokiaľ nešmykneš sa pri zatáčaní.
A o nádobách, šálkach, vidličkách, lyžiciach a hrncoch, ktoré čakajú na umývadle, sa ani nehovorí.
Aký zmysel má vyvinúť sa v zúrivom úsilí pre jeden jediný kus? Lepšie to zozbierať a potom to zvládnuť ako hrdinský Hérakles!
O veciach, ktoré nie sú na svojom mieste, sa vie diskutovať až do konca života. Možno vec zmenila adresu, a tak je na stoličke. V skrini budú smútiť!
Marek bol práve z tej väčšiny mužov, s nezvyčajným prístupom k čistote. Podľa Vierinej predstavy bol až svinou!
Marek vedel variť, opravovať a upratovať niekedy aj z vlastnej iniciatívy, ako keby išlo o hobby. No nie vždy sa mu podarilo spojiť želané s možným. Keď chcel umyť dosku, Viera už varila. Vtedy sa stretnú dva svätyne prací.
Viera si často žiadala aktivitu, keď Marek nemal náladu ani chuť, a on musel konať. Napriek tomu bol výborným otcom a manželom. Pracoval dobre, zarábal peniaze do domácnosti, miloval svoju ženu a deti. Jedinou slabosťou boli počítačové hry, ktoré Viera vedela ľahko odvrátiť.
Keď Viera prišla zo práce skleslá, Marek vždy počúval, trpezlivo snášal problémy a aj spolu s ňou kritizoval kolegov, hoci ich nevidel. Rodina bola v podstate dobrá, len čistota bola ich sporný bod.
Keď už to bolo neúnosné, Viera sa rozhodla: buď zmení manžela, alebo zachová svoje nervy.
O týždeň pred návratom Viera volala Marekovi:
Ako sa máš?
Fajn, odpovedal.
Máš týždeň! To ti len pripomínam, keby si ešte neukľudnil po sebe!
O tri dni, dva dni a nakoniec jeden deň pred jej návratom volala znova, aby Marek vedel, že čas beží.
Počas troch týždňov Viera veľmi chýbala svojho manžela. Niekoľko týždňov bez rozchodu nebolo od svadby. Ale tri týždne!
Keď Viera po návrate otvorila dvere, stála pred Marekom:
Konštantín, prekvapil ste ma!
A vy, Viera, nie! povedal Marek prísne. Ako v tom vtipke!
A v akom? spýtala sa Viera.
Žil som tri týždne s jednou hrnčekom a jednou panvicou, ktoré som umýval pred varením. Použil som len jeden tanier, jednu vidličku a lyžicu, ktoré som tiež pred jedlom umyl! A šálky som použil len dva jeden na čaj, druhý na kávu! Pitie som riešil z fliaš, ktoré som hneď po ceste do práce vyhodil! To si mi dávno navrhol!
A pred tvojím príchodom som len prešiel po byte s vysávačom! A všetko! Čistota a poriadok!
A čo tým chceš povedať? spýtala sa Viera opatrne.
Že nečistotu v byte nespôsobím ja! uistil Marek. A pre informáciu, sladkosti v dome milujete vy i deti! A tá čokoládová tyčinka, ktorú mi stále kritizuješ, je tá, ktorú si schovala, keď si bola na diéte! Ja som to mlčal diplomaticky!
Ale ty po sebe stále … začala Viera.
Keby si ma nenechala obťažovať a nešmykla sa do mojich vecí, problémy by vôbec nevznikli!
Nasledujúci deň bol byt opäť v neporiadku, ale Viera začala upratovať s vedomím, že Marek už nie je hlavný prase v dome.
Deti, asi, povedala Viera. Ale to sú deti! Musíme ich tiež zapojiť do upratovania! Kto odkladá, ten čistí; kto čistí, ten vyhráva!
Nakoniec si obaja uvedomili, že čistota neznamená len umývanie riadu, ale vzájomný rešpekt a zodpovednosť. Ak sa obaja snažia, dom zostane domovom, nie vojnovou zónou. Životná pravda je, že láska a úsilie idú ruka v ruke a keď si partnermi podáme čistú ruku, všetko sa zvládne.
