Nie, Erika, na mňa sa nespoliehaj. Vydala si sa buď teraz za manželom, nie za mnou. Nechcem mať v dome cudzieho človeka, odsekla Zuzana.
Erika úzkostlivo prehltla a pevnejšie zovrela telefón. V hrdle jej uviazlo knedlík. Nečakala taký odmietavý tón.
Mami… Veď on nie je cudzí. To je môj manžel, tvoj zať. Nežiadame ťa, aby si nám kúpila byt, len keby sme u teba mohli chvíľu bývať, kým si našetríme na zálohu.
Zozadu sa ozval krátky, pohŕdavý smiech.
Viem, ako to chodí. Pustíš ich bývať potom sa ich nezbavíš. Najprv záloha, potom rekonštrukcia, a potom ešte niečo. A mne nedajú pokoja. Nie, Erika, nehnevaj sa, ale ja s tvojím otcom sme si všetko zaplatili sami, nikoho neobťažovali. Zvládnite to aj vy nejako.
Mami, veď ako sami? neustupovala Erika. Ty vieš, že obaja pracujeme, šetríme na všetkom. Takmer všetky peniaze idú na nájom. Pri týchto cenách by sme našetrili tak maximálne na krabicu od chladničky.
A komu je teraz ľahko? hlas matky zniesol podráždený tón. Ja s tvojím otcom som nikdy nežila u rodičov. Všetko sme si vybojovali sami a nesťažovali sme sa.
Sami, sami… Mami, nehovor mi to. Ja si pamätám! Pamätám, ako vám pomohla babka.
Nerob porovnania, bolo to iné. Babka pomohla, lebo chcela a mohla. My sme ju o nič nežiadali. Tento byt som si poctivo vybojovala s tým tvojím…
A ja som ťa nežiadala, aby si ma porodila do ničoho, vyhrkla Erika a zložila telefón.
Vnútri jej vrelo od rozhorčenia. Možno mala matka právo odmietnuť, ale spôsob, akým to urobila… Akoby si vybudovala celé impérium, a Erika, tá zlá, sa teraz pokúšala dostať do raja na cudzom chrbte. Lenže pravda bola úplne iná.
…Keď Zuzana zistila, že je tehotná, nebola ani vydatá. Ján, Erikyn otec, bol ľahkomyseľný, ešte sa nenahúľal a nehľadal zodpovednosť. Jeho matka bola rovnaká, dávno sa rozviedla a bola vo večnom hľadaní šťastia. Preto sa Zuzana obrátila na Vieru, Jánovu starú mamu.
Viera, keď sa dozvedela o Zuzaninom stave, až sa rozplakala od radosti, pevne ju objala a sľúbila, že všetko zaplatí.
Ty, vnučka, ani nemysli, porod to dievčatko. A už ja si porozprávam so Sanykom, ubezpečovala ju. A kedže to tak vyšlo, asi vám prepíšem dom. Presťahujem sa k dcére. Mne je už ťažko sama, a Táňe pomôžem. A vy budete mať kde vychovávať vnúčatko.
Viera, čo to hovoríte? neverila Zuzana vlastným ušiam. Veď to je celý dom, nie škatuľa od zápaliek!
Nevyvi
