Odkedy si pamätám, vidím svet ako cez kopu špinavých okien. Od mala mám slabý zrak, a tak som stále nosil okuliare. Neskôr som presedlal na šošovky, no vždy sa našla chvíľa, keď som šiel venčiť psa alebo utekal do obchodu a samozrejme, okuliare ostali na stole. Takto som dopadol aj v tú moju osudovú večer. Hnal som sa do potravín, vyletel som z bytu, zbehol päť poschodí po schodoch (výtah? To by bol slovenský luxus!) a vtedy mi docvaklo, že okuliare odpočívajú doma. Lenivosť zvíťazila nad zdravým rozumom, šiel som bez nich.
Motám sa teda okolo regálu s rybacími konzervami, večne tam obťažujem predavača, že aký to rybací druh je v tejto plechovke a v akom oleji pláva, lenže predavač už začal blokovať niekoho iného. Obrátil som sa na dievča vedľa. Prižmúril som oči a čosi na nej mi bolo povedomé. Taký ten srandovný, rozcuchaný drdol ako rožky na hlave, obrovský červený šál, dlhý čierny kabát…
Mohli by ste mi povedať, ktorý je makrela v paradajkovej omáčke?
Chodili sme na paralelné stredné. Pamätal som si ju, lebo mala divoký štýl a učitelia jej večne vyčítali tie umelecké nechty.
Toto je makrela presne pre teba, odpovedala mi takmer úradnícky. Ešte niečo?
Prepáčte, okuliare som nechal doma, fakt nič nevidím.
Nakoniec sme sa motali po obchode spolu, kvákali o učiteľoch z gymnázia, ona pokývala hlavou a občas sa smiala mojim príhodám. Keď sme skončili s nákupmi, navrhol som, že si na chvíľu sadneme von do chladného jesenného vzduchu, alebo zájdeme na čaj či kávu, nech ešte pokecáme. Prezradila mi, že pracuje na veterinárnej klinike, a to ma naozaj prekvapilo. Vymenili sme si čísla a vraveli si, že by sme niekedy mohli ísť na rande.
Stačil som prísť domov, nasadiť si okuliare a hneď mi cinkla správa, päť minút po rozlúčke.
Prepáč, klamala som. Nie som tvoja spolužiačka. Ja som chodila na A-čko do inej školy. Ale ak ti to neprekáža, mohli by sme niekedy skočiť na kávu. Pozývam ja.
Neodmietol som. Opäť sme sa stretli a ja som na ňu nevedel prestať pozerať. Bola oveľa sympatickejšia než tá spolužiačka, na ktorú som pôvodne myslel.
Začali sme spolu chodiť. Dnes chodíme von ako páni. Niekedy si zo mňa uťahuje, či naozaj tak slabo vidím, alebo som len skúšal flirtovať, ale ja viem, že sú to neškodné reči. Skrátka, slovenský vesmír to zaonačil skvelo a ja som za to vďačný.
