Učiteľka Kováčová bola postrachom Strednej odbornej školy číslo 47 v Košiciach. Všetci sme sa jej báli. Bola to tá učiteľka, ktorá vás zjapila, keď ste prišli minútu neskoro, ktorá vám strhla body za pomačkanú uniformu, ktorá nikdy neusmiala a vyzerala, akoby ju tešilo rúcať študentov.
V tretom ročníku som bol neoficiálnym vodcom tej skupiny, čo ju nenávidela. Organizoval som sťažnosti, kruté prezývky a zlé žarty. Volali sme ju Čarodejnica a snívali sme o pomste za všetko poníženie, ktoré nám spôsobila.
Deň, kedy sa všetko zmenilo, bol v novembri v piatok.
Bol som neprítomný v škole, lebo som išiel s kamarátmi do obchoďáka Aupark. Keď som sa vracal električkou domov, všimol som si niečo zvláštne: učiteľka Kováčová vychádzala z lekáreňa v sídlisku Luník IX, nesúc niekoľko tašiek.
Zvedavosť bola silnejšia ako strach. Na ďalšej zastávke som vystúpil a z diaľky som ju sledoval.
Videla som ju vojsť do chatrného bytového domu. Počkal som pár minút a pristúpil bližšie. Cez otvorené okno v prvom poschodí som počul hlasy.
Paní učiteľka, ďakujem, že ste prišli. Mária má už tri dni horúčky.
Nebojte sa, pani Tóthová. Priniesla som antibiotiká, ktoré jej predpísal doktor.
Mária Tóthová? To bola spolužiacka z našej triedy. Tichá dievčina, ktorá vyzerala vždy unavená a často chýbala.
Koľko vám mám vrátiť, pani učiteľka?
Nič, pani Tóthová. Už sme sa o tom rozprávali.
Ale to je priveľa peňazí…
Mária je skvelá žiačka. Zaslúži si byť zdravá, aby mohla pokračovať v štúdiu.
Natiahol som sa trochu viac a videl som učiteľku Kováčovú tú tvrdú a prísnu ženu ako hladí Máriu po čele s nežnosťou, akú som v triede nikdy nevidel.
Ako ti ide matematika, dievča?
Dobre, pani učiteľka. Cvičila som príklady, čo ste mi dali.
Výborne. V pondelok ti donesiem pár kníh navyše, aby si sa lepšie pripravila na prijímacie skúšky na gymnázium.
Pani učiteľka, ja si myslím, že na gymnázium nepôjdem. Mama potrebuje, aby som pracovala…
Mária, tvojou prácou teraz je študovať. O ostatné sa postarám ja.
Odchádzal som odtiaľ zmätený a zaskočený. Toto nebola tá učiteľka Kováčová, ktorú som poznal.
Nasledujúci týždeň som ju začal v triede pozorovať pozornejšie. A všimol som si veci, ktoré mi predtým unikli.
Keď Ján Sabo zaspatoval na hodine, namiesto toho aby na neho zakričala ako na ostatných, potichu sa priblížila a poklepala mu na rameno. Neskôr som zistil, že Ján pracoval v autoservise do druhého rána, aby pomohol rodine.
Keď Zuzana Horváthová neprinesla domácu úlohu, učiteľka jej dala druhú šancu bez výčitiek pred triedou. Ukázalo sa, že Zuzana starostlivo o svoje štyri mladšie súrodencov, kým jej mama pracovala v noci.
Jedného dňa som si dodal odvahy a po hodine som ostal.
Pani učiteľka, môžem sa spýtať?
Čo potrebuješ, Tomáš?
Prečo ste… iní k niektorým spolužiakom?
Na chvíľu sa zamyslela, zatiaľ čo ukladala veci do tašky.
Čo tým myslíš?
Že k niektorým ste… chápavejší. Ale ku mne a ostatným ste prísni.
Tomáš, posaď sa.
Posadil som sa do prvej lavice nervózny.
Vieš, v čom je rozdiel medzi tebou a Máriou Tóthovou?
Neviem.
Ty máš rodičov, ktorí ti kúpia školské potreby, zaplatia ti doučovanie, ak ho budeš potrebovať, a zaujímajú sa o tvoje známky. Mária nemá.
Ale ja za to nemôžem.
Nie, nemôžeš. Ale tvojou zodpovednosťou je to využiť. Keď som k tebe prísna, je to preto, lebo viem, že vieš podávať lepšie výkony. Keď som zhovievavá k Márii, je to preto, že už podáva všetko, čo môže.
Vy im kupujete lieky?
Pozrela sa na mňa prísne.
Sledoval si ma toho dňa?
Prikyvol som, zahanbený.
Tomáš, niektorí z mojich žiakov chodia do školy bez raňajok. Iní pracujú po škole, aby pomohli doma. Ďalší sa starajú o súrodencov. Ak môžem niečo urobiť, aby mohli pokračovať v štúdiu, urobím to.
Zo svojich peňazí?
Zo svojich peňazí.
Prečo?
Pretože ja som vyrastala v rodine, ako je tá ich. Mala som učiteľku, ktorá mi kúpila prvé knihy na prípravu na strednú. Bez nej by som nikdy nešla na vysokú.
Cítil som, ako mi v hrdle stúpa knedlík.
Pani učiteľka, ale… prečo ste takí tvrdí na nás?
Pretože život na vás bude tvrdý. Ak od vás teraz nebudem žiadať viac, kto to urobí? Vaši rodičia vás vždy budú chrániť. Ja som jediná, kto vám povie pravdu: svet vám nič nedá zadarmo.
Nikdy som o tom nepremýšľal.
Tomáš, ty si šikovný, ale lenivý. Radšej robíš hlúposti ako sa učíš. Vieš, prečo ma to tak hnevá?
Prečo?
Pretože premárniš príležitosti, za ktoré by Mária dala všetko. Ona sa učí z požičaných kníh pri sviečke, lebo niekedy nemajú elektrinu. A aj tak má lepšie známky ako ty.
Cítil som sa ako najhorší človek na svete.
Môžem… môžem nejako pomôcť?
Naozaj chceš pomôcť?
Áno.
Tak študuj. Buď žiakom, akým môžeš byť. A ak chceš urobiť niečo navyše, pomáhaj spolužiakom, ktorí to potrebujú.
V ten deň som odchád
