Na začiatku tohto roka som navštívil jednu zo svojich tried na strednej škole. V triede sa jedna dievčina, ktorá sa volala Vierka, opýtala učiteľa, či môže ísť na toaletu. Učiteľ, pán Hrušovský, jej to však nedovolil. Vierka slušne požiadala znova, no učiteľ opäť trval na svojom odmietnutí.
O pár minút neskôr Vierka so sklopenými očami povedala, že je to naozaj súrne, no učiteľ naďalej zostal tvrdohlavý a zakázal jej odísť. Bolo jasné, že je podráždený a keď sa po ďalších piatich minútach opýtala, či naozaj nemôže odísť, lebo má naozaj neodkladnú situáciu, učiteľ jej dokonca prísne a hlasno povedal: Nie. Vtedy sa Vierka postavila a všetci spolužiaci sa na ňu zahľadeli. Vierka očervenela od hanby, no odvážne povedala pred celou triedou, že jej začala menštruácia a bezodkladne potrebuje ísť na WC.
V tej chvíli sa v triede rozhostilo trápne ticho a všetci boli zarazení. Po chvíli mlčania jej učiteľ prikázal, aby si sadla a aj tak ju nepustil. Všetkým bolo nesmierne nepríjemne, keď v tom sa postavil spolužiak Tomáš, ktorý bol známy tým, že hrával futbal za miestny klub. Tomáš sa opýtal: Máte manželku? Nevyrastali ste s mamou alebo so sestrou? Táto dievčina má svoje dni, musí ísť na záchod a pôjde tam, či ju pustíte alebo nie!
Tomáš pristúpil k Vierke, chytil ju za ruku a odprevadil ju na toaletu. Keď sa vrátili, učiteľ sa rozčúlil a začal oboch napomínať, že sa nevhodne správajú. Na túto udalosť nikdy nezabudnem.
Tomáš sa vtedy ukázal byť rozumnejší a ľudskejší než náš vlastný učiteľ.
