U tety Raji sa rozbil porcelánový servis. Navždy. Svadobný servis pre dvanásť osôb. Zbohom, zlat…

Tete Marte sa rozbil jej vzácny servis. Navždy.
Svadobný porcelánový servis pre dvanásť osôb.
Zbohom, zlaté okraje a nápisy Vyrobené v Nemecku na každom kúsku strýko Ľudo spadol z povaly rovno s krabicou v rukách.
Jaj! teta Marta sa prekvapene obzrela.
Veď to bol porcelánový!
Ako keby porcelán mohol byť nezničiteľný. Keď jej to doplo, v kresle polihovala a vzdychala:
Milan, podaj mi valérin!, otravovala telefónom každú dušu, dokonca aj mňa, hoci medzi mestami, a oplakávala svoju mladosť, čo sa roztrieštila na tisíc kúskov:
Dostali sme ho od rodičov pred dvadsiatimi rokmi. Ani sme sa ho nedotkli, čakali sme na výnimočný okamih na porcelánovú, Pane Bože, svadbu.
No čo z toho máme? Otec zomrel, Ľudo má vytknutý členok a ja vysoký tlak.
A vieš čo? Nik z nás z tých tanierov nezjedol ani polievku.
Blázni sme boli
Začal som nad tým premýšľať.
Prečo si odkladáme servisy, šperky i radostné chvíle pre špeciálnu príležitosť?
Načo chránime sviečky s vôňou levandule len pre výnimočný večer, schovávame náušnice so zirkónmi v šperkovnici, odháňame dieťa od stola, keď predčasne siaha po klobáse a držíme krásne slová v sebe až do Valentína?
Čím je tento deň, táto chvíľa menejcenná oproti tým vytúženým, čo možno nikdy neprídu?
Naozaj na všetko ešte bude čas?
Skoro všetky hovory z horiacej bratislavskej veže boli plné vyznaní lásky.
Ľudia volali svojim najbližším, nechávali odkazy na záznamníkoch.
Ja. Ťa. Ľúbim. povedať to bolo to najdôležitejšie, čo chceli stihnúť na svete.
Skutočnosť, podľa encyklopédie, je to, čo práve existuje práve tento okamih medzi minulosťou a tým, čo ešte len má prísť.
Netreba veci šetriť, schovávať do skrine, nechávať na niekedy, keď nám už dnes môžu priniesť radosť, potešenie a úsmev.
Zajtrajšok nie je daný. Je len dnes, obyčajný deň, ktorý nie je o nič menej výnimočný než Silvester či ôsmy marec.
Preto netreba otáľať. Zmierme sa. Pozrime Tatry alebo aspoň Váh. Hrajme sa so synom, objímme dcéru, darujme mame ešte jeden flakón obľúbenej Chanelky nech ju používa nielen cez sviatky, ale každý deň.
Treba to stihnúť. Prečítať. Ochutnať polievku z diviačieho mäsa alebo pečenú kobylku, ak už na to príde. Pozrieť si milovaný film a zabudnúť na neumytý riad v kuchyni.
Kúpte tete Marte nový servis a usporiadajte nádhernú večeru.
Treba sa poponáhľať povedať ľúbim ťa ešte predtým, než sa začnú záverečné titulky.