Muž má najprv matku a sestru to je pre neho priorita.
Ľubica, prestaň sa tváriť ako ublúžená, poďme si pokojne sadnúť a porozprávať sa.
Či už si vymýšľala čokoľvek, uisťujem ťa, nič hrozného sa nestalo. Nie sme už päťročné deti, aby
Hlas manžela za dverami detskej izby prinútil Ľubicú a desaťročného syna Marka, aby si navzájom zamienili pohľady a prikývli hlavou.
Vieš, nenávidím ho, pretože stále všetko zakrúti tak, že to vyzerá, že zbytočne trpíme.
A ešte sa na to nazdvihnú, bez toho, aby si to uvedomil, chlapček prehovoril Ľubicine myšlienky.
Ľubica prikývla synovi, usadila sa pohodlnejšie na gauč a nasadila si slúchadlá, aby nepočula ten láskavý, no pritom napomenúvajúci hlas za dverami.
Práve teda týmto tónom sa pred rokom zamilovala do Vladimíra. Zdalo sa, že muž dokáže vyriešiť akýkoľvek konflikt diplomaticky.
Kto však vedel, že v jeho predstave diplomacia znamená prizpôsobiť si veci svojim záujmom a označiť druhú stranu za hystérickú, nezrelú či naivnú.
Ak Ľubica ešte tolerovala takéto triky kvôli spoločnému dieťaťu, určite by Vladimíra neprepustila pri svojom vlastnom synovi.
Nedávny sviatok narodil jasný signál, že Vladimír rovnako nepovažuje svoje dieťa za prioritné.
Áno, manžel často uprednostňoval matku a sestru, čo sa dalo vysvetliť ženajedna, matkaviac. Ale taký prístup k svojmu vlastnému chlapcovi bol neodôvodniteľný aj pre tak trpezlivú Ľubicinu povahu.
Narodeninový večierok Marka si naplánovali už mesiac dopredu. Rezervovali stôl v obľúbenom bratislavskom reštauráčiku s detskou herňou, pozvali troch najbližších priateľov Marka a ich rodiny, dohodli sa na jedle a objednali špeciálny tortu.
Čo by sa mohlo pokaziť? V najhoršom prípade by niekto z hostí neprišiel nepríjemná situácia, ale nikto by nepodával výčitky. V najhoršom prípade by oslávencovi ochorel, stratili by sme peniaze za rezerváciu a tortu by sme patrili priateľom. Markovi však zdravie nikdy nebolo problém, takže všetci ráno potvrdili, že prídu načas.
Keď sa všetci už obliekali do slušných oblekov, zazvonil telefón a Vladimír okamžite prešiel do neformálneho oblečenia.
Kam si to náhle šiel? v hlasu Ľubice sa dalo zachytiť celé ich manželské napätie.
V ich vzťahu bola hierarchia jasná: matka, sestra a nakoniec Ľubica, práve v tom poradí podľa významu. Už niekoľkokrát videla, ako manžel trávi víkend pomocou matke pri záhrade alebo nákupoch. Keď matke nemalo čo požadovať, vstúpila sestra a požiadala o pomoc pri ťažkých domáckych prácach.
Keď som sa zoznámila s Vladimírom, považovala som jeho oddanosť rodine za dobrý znak. Ak muž vie, ako sa správa k matke, tak bude aj k manželke, myslela som. Ale ukázalo sa, že som sa úplne mýlila. Zatiaľ čo on po meste obsluhoval príbuzných, doma v našom dome hrkaly potrubia, škrípali dvere a hromadili sa nevybavené domáce opravy. Na večné sľuby zajtra to urobíme som nakoniec musela najímať remeselníkov.
Vladimír si zrazu oddýchol, keď pochopil, že ho už viac neobťažujú požiadavky. Ľubica si zvykla na to, že ho často nie je po ruke, a začala nachádzať potešenie v samote. V poslednom čase sa však častejšie sťažoval, že sa k nemu správa chladno a akoby mu nezáležalo na tom, či je doma.
Ja som si už zvykla, že nie je prítomný, a nevidela som dôvod, prečo by som sa mala snažiť, keď sa objaví len na chvíľu. Namiesto rozhovoru som radšej preťahovala šál a pozerala obľúbené seriály to bolo oveľa úžitkovejšie pre dušu, než nejaké manželské diskusie.
Keď sa však v deň Markovho narodenia rozhodol vyraziť k sestrke, Ľubica to nezvládla.
S najúprimnejším pohľadom mu hovoril, že sestra má problémy s presťahovaním a že on musí okamžite ichť krabice, a že narodeniny možno odložiť. Naozaj, čo je také dôležité pre desaťročného chlapca? kričala a zvýšila hlas.
Máš týždeň, aby si pochopil svoje chyby a vymyslel, ako ich napraviť, povedala, a tak som si v duchu dala čas na premýšľanie a na poslednú morálnu prípravu pred tým, čo malo prísť.
Rozvod pre mňa nebol jednoduchý na podvedomí to bolo neprijateľné. Keby som bola odvážnejšia, rozviedla by som sa hneď po prvom svadobnom noci, keď Vladimír celý večer hovoril s matkou po telefóne, keď som sa cítila osamelá
Ľubicu, ktorá sedela so svojím manželom na nádraží, nemohol opustiť pocit prázdnoty v skutočnej neprítomnosti manžela.
Synovi som neodpustila, že ho celý týždeň obviňoval a snažil sa vysvetliť, že nie je na mieste. Po uplynutí tohto termínu som s čistým svedomím podala rozvodové papiere a vyhnala Vladimíra z nášho spoločného bytu k jeho matke.
Nasledujúcich osem rokov sme sa takmer nevideli. Platila mu výživné, ale objavil sa len raz ročne na Markov deň narodenia a to nie vždy v ten deň, pretože si ešte stále považoval odložené gratulácie za akceptovateľné.
Marko rýchlo stratila nádej na neho, prestal ho očakávať a nemal už žiadnu motiváciu udržiavať kontakt. Keď mu však osemnásť rokov, v ňom znovu vzplanúť túžbu po otcovskom dotyku. Vladimír vtedy našiel množstvo výčítok voči bývalej manželke.
Mohla by si uľahčiť napätie medzi nami. Vysvetli mu, že pre človeka sú dôležití obaja rodičia a že otca treba milovať, nie len spomínať pri zriedkavých stretnutiach rozprával sa rozsiahlo pri osobnom stretnutí pri mojom dome. Chcel ma svojím spôsobom chytiť a vypľuť všetko, čo sa kumulovalo.
Choď, kam chceš. Mala si osem rokov na to, aby si urovnala vzťahy, a všetko, čo si robila, bolo len zväčšovanie priepasti medzi vami. Aký zmysel mám ja z toho, že budem riešiť tvoj vzťah s vlastným dieťaťom? už som nebola taká poslušná a ústretová, ako predtým, a počas tých osem rokov som si zvykla odpovedať alebo dokonca odoslať človeka preč. Prispôsobila som sa realite.
Mal som svoje povinnosti okrem výchovy Dieťaťa a vieš o tom. Mám ešte matku a sestru
Idite k nim, nech vám pomáhajú s Markom, a mňa nechajte v pokoji, preletela som okolo neho, zatvárala dvere a ukázala, že som schopná aj takéhoto správania.
Večer Marko priniesol mojej matke správu:
Povedz mu, že som uzavrela gestalt.
Čo tým myslíš?
Otec ma pozval na narodeniny o týždeň neskôr. Ja som mu povedala, že už mám koncert s Júlkou. Vieš, Júlka, tá s modrými šípikmi, čo často chodí s našou partou.
A čo on?
Rozčúlil sa, že radšej poďme niekedy inak, alebo po mesiaci, keď skončím semestr. Zistilo sa, že to nefunguje opačným smerom, prikrčil sa Marko.
Pamätáš si, chlapče, že si veľmi pamätný.
Nie je to nič. Len dobrá pamäť. A trošku zlosť, kde treba. Mami, len jedna otázka: prečo si ho až do mojich desiatich rokov znášala? Mohli sme sa hneď rozviesť, nič by to nezničilo.
No pretože odvrátila som sa. Všetky dôvody, prečo som sa snažila zachovať manželstvo, teraz vyzerali hlúpo a vymyslene.
Ale vtedy som nebola taká rozvážna. Šťastie, že jeho neúcta k nášmu synovi ma prinútila premýšľať o manželstve. Keby som zostala, žila by som s Vladimírovou mamou a sestrou štvrtú zbytočnú osobu v našom vzťahu. To by nebola perspektíva, ktorú by som chcela. Našťastie som podala rozvod včas.
