Vieš, pred týždňom, len pár dní pred Dňom žien, som ledva vyšla zo súdnej siene, úplne rozbitá. Oči mi zaliali slzy a v hlave mi znela len tá jedna veta: Už nie ste manželia. Stále si kladiem otázku prečo mi to urobil? Čím som si zaslúžila takýto osud?
Vzali sme sa, keď som mala iba osemnásť. Bola to bláznivá láska, noci bez spánku, cítila som sa, akoby som lietala niekde vo vzduchu, úplne mimo reality. Žili sme spolu krásnych päť rokov, mala som pocit, že ho milujem každou bunkou tela. Starala som sa o neho najlepšie, ako som vedela nosila som mu raňajky do postele, varila iba jeho obľúbené jedlá, mala som doma upratané. Všetko som robila tak, aby bol spokojný.
Ale jeho rodičia ma nikdy neprijali. Stále mi hovorievali, že nie som pre ich syna dosť dobrá, že mu ešte nájdu lepšiu ženu. Bolo cítiť, ako ho to ovplyvňovalo. Postupne sa začal ku mne správať drsnejšie, bol odmeraný a stále ma niečo kritizoval.
Vtedy mal náš synček päť rokov. Zo začiatku ho muž rozmaznával a bol naňho pyšný, no časom sa stal voči nemu chladný. Myslím, že to bolo hlavne kvôli svokrovcom, ktorí ho presviedčali, že syn nie je jeho hoci je mu neuveriteľne podobný. Muž začal tráviť viac času u nich, akoby sa k nim presťahoval. Keď prišiel domov, bol nervózny a hneď mi začal vyčítať všetko možné. Aj tak som sa stále snažila byť dobrá, starať sa o dom a vyzerať upravene.
Raz sa stalo, že prišiel zúrivý a dokonca ma udrel. Neverila som, že to je možné, ale stále som dúfala, že sa to polepší. No on mi čoskoro povedal, že ho to už so mnou nebaví a odchádza. Ostala som sama, iba ja a náš syn. Prosila som ho, nech to ešte skúsi, nech nám dá šancu. Nemal záujem ani ma vypočuť.
Aj po rozvode som ho stále milovala. Platí síce výživné, ale je to len nejakých 70 eur mesačne a po každom nákupe odo mňa chce doklad aj keď si kúpim len chlieb, musím mu odfotiť bloček. Som odkázaná na to, či mi bývalý pošle niečo navyše, hoci by to mohol urobiť pre vlastné dieťa, ale jemu je to jedno.
Bývalý manžel syna navštevuje ledva raz za mesiac, a aj to len na pár hodín. Občas ho zoberie na víkend, ale aj tie dni sú vzácne. Náš chlapec cíti, že od neho ide zvláštna energia, nechce ho ani vidieť. Muž je na mňa nahnevaný, myslí si, že mu naschvál kazím vzťah so synom. Ja však nedokážem prestať smútiť každý deň plačem, chudnem a cítim sa úplne na dne. Občas kričím na syna, viem, že by som nemala, ale psychicky to už nezvládam.
Ako mám ísť ďalej, keď sa mi srdce rozpadá? Každý deň kontrolujem jeho profil na Facebooku a sledujem, ako žije. Takto som zistila, že sa bude ženiť s inou, čo ma dostalo úplne pod zem. Chápem, prečo syn s ním nechce byť a on nás už ani nenavštevuje. Rozum mi hovorí, že je medzi nami definitívny koniec, ale moje srdce to nevie spracovať. Ako sa dá vôbec takáto situácia zvládnuť, poradíš mi?.
