Keď si Kristína vzala svojho manžela, sotva dovŕšila dvadsať rokov. Jej manžel, Ľubomír, bol o dosť starší než ona, ale nikdy ju to neodradilo. Vždy som bola jeho oporou, pevná ako skala. S odstupom rokov si však často spomínam, ako veľmi som svoje rozhodnutia neskôr ľutovala.
Žili sme spolu v dvojizbovom byte na sídlisku v Bratislave, ktorý patril Ľubomírovi. Ľubomír mal dobrý príjem, ale práca ho často posielala na služobné cesty po celom Slovensku aj za hranice. Ja som sa zase starala o malý obchodík, ktorý som si založila sama, a popritom som študovala diaľkovo na univerzite. Samozrejme, povinnosti v domácnosti sa na mňa neprestali valiť. Snažila som sa, aby byt vždy voňal čistotou, jedlo bolo na stole a všetko bežalo ako má.
Ľubomír platil účty za byt a o poplatkoch som nič nevedela nezaujímali ma. V poslednom čase sa však čoraz častejšie sťažoval, že miniem priveľa vody a elektriny. Najskôr som jeho reči prehliadala, ale po niekoľkých týždňoch ma neustále dohováranie začalo rozčuľovať.
Raz na mňa vybehol: Odteraz budeš vodu a elektrinu platiť ty. Ja stále pracujem, väčšinou ani nie som doma. Ak míňaš, tak si aj zaplatíš! Ostatné faktúry ostávajú na mne, no tieto dve sú tvoje. A ak nezaplatíš, vypnú ti vodu aj elektrinu.
Vtedy som už nevydržala a odpovedala mu: Nádherná rodina, čo poviem… Rozmýšľal si už niekedy, načo spotrebujem toľko vody a svetla? Asi preto, že ti denne varím, upratujem, periem a ešte aj pracujem na počítači! Vieš čo? Prečo mi stále niečo vyčítaš? Mám šetriť vodu, žiť v tme a umývať riad v lavóriku? Na hlavu si sa už zbláznil?
Pokojne si neplať, keď sa ti nechce. Ale ani ja už nechcem. Kým sa dohadujeme, môžem ísť bývať k mame, tam nikto nesleduje, kedy sa umyjem alebo koľko žiaroviek svieti. A ty si potom per, var a šetri, koľko chceš! Nezabudni však, že bez práčky budeš musieť nosiť tie svoje košele aj týždeň! A ak miluješ ten pocit čerstvého oblečenia, skús si spočítať, koľko energie aj vody potrebuje práčka.
Po tejto mojej odpovedi už Ľubomír nemal čo dodať.
Spravila Kristína dobre, alebo nie? Doteraz si na to občas spomeniem a zamyslím sa.
