Dnes si opäť zapisujem do svojho denníka. Posledné štyri roky som bola na materskej dovolenke. To je tak, keď majú deti malý vekový rozdiel, materské povinnosti jednoducho neprestávajú. Manžel pracuje na dvoch miestach, máme našu vlastnú bytovku v bratislavskej Petržalke, takže sa dá prežiť a nemáme sa zle.
Raz pri nedeľnom obede u svokrovcov sa ma svokra spýtala:
Tak čo, čo si vlastne dosiahla do dvadsiatky piatky? Najprv mala byť kariéra, ako má moja dcéra Katarína, neodpustila si narážku.
Katarína sa do vydaja rozhodne neponáhľala, uprednostňovala svoje ambície. Krása a mladistvosť boli pre ňu dôležitejšie než nejaké deti a starostlivosť o rodinu. Ale to je jej rozhodnutie, ja som to svoje urobila už pred piatimi rokmi. Pravdupovediac, Katarínina kariéra zázračne nevykvitala, skôr jej závidela druhým a šírila klebety.
Katarína sa nenechala obmedzovať, cestovala po Európe, chodila na dovolenky, užívala si život naplno. Pred mesiacom za mnou nečakane dobehla bola dosť nervózna. Jej vedúca mala nastúpiť na materskú a vo firme hľadali niekoho na zástup. Ten, kto pripraví najlepší projekt, mal získať manažérsku pozíciu. Technika a počítače však nikdy Kataríne veľmi nešli, takže by sa s projektom určite sama nepopasovala.
Do toho začala na mňa tlačiť aj svokra. Nerozumela som, ako mám popri deťoch zvládnuť ešte odborný projekt, ale svokra ma presviedčala, že sa postará o domácnosť aj o deti, len aby som jej dcére pomohla. Nakoniec som súhlasila.
Na druhý deň mi však volala svokra:
Nemôžem prísť, musím ísť na chalupu do Levíc, neskôr idem zavárať broskyne. Budete si musieť s deťmi poradiť samy.
Samozrejme, Katarína sa u nás ani raz neukázala. Po nociach som sa snažila niečo stihnúť, ale bola som úplne vyčerpaná. Snažila som sa jej pomôcť, ale popri starostlivosti o deti sa to jednoducho nedalo, nikdy mi s nimi nikto nepomohol.
Keď Katarína zavolala o týždeň, už kričala:
Prečo to nie je hotové? Veď si to sľúbila!
Odpovedala som jej:
Vy ste mi s mamou sľúbili, že pomôžete s deťmi. Ja som skutočne nemala čas.
Katarína vybuchla, vyhlásila, že si to teda spraví sama. Nakoniec neurobila nič, lebo jej pohodlnosť bola silnejšia. Novú pozíciu, samozrejme, nezískala.
Svokra mi potom vynadala:
Si hrozná, chcela si Katarínu podraziť! Závidíš jej!
Dnes už nič vysvetľovať nepotrebujem. Najdôležitejšie je, že môj manžel všetko pochopil a zakázal mi akýkoľvek kontakt so sestrou. Nech sa teda Katarína stará sama o seba. Nech je slobodná a nezávislá, keď jej na tom tak záleží.
