– Tvoja žena nám kazí všetky sviatky, – vyhlásila matka svojmu synovi.
– Eva navrhuje, aby sme sa všetci zajtra stretli v reštaurácii alebo kaviarni, – s radosťou oznámil matke cez video hovor Peter.
– Dobrý nápad, len nech si Evka sama vyberie miesto, aby sme sa počas objednávky zase nemuseli sťahovať, – pokojne požiadala syna Katarína Holíková.
– Už sme vybrali, nemusíš sa báť. U nás v okolí otvorili novú reštauráciu, zajtra ju otestujeme, – bezstarostne pokračoval syn.
– Nová… No dobre, pošli mi adresu a napíš, kedy mám s otcom prísť, – rezignovane súhlasila žena.
– Už som to poslal, – povedal Peter a vypol telefón.
Čoskoro jej prišla správa s adresou a časom stretnutia. Katarína Holíková mala dve nevesty a jedného zaťa a so všetkými vychádzala dobre, okrem Evy.
Svokra sa do svojej nevesty nemiešala, nekázala jej, ako má žiť, a snažila sa držať od nej ďalej, aby sa s ňou čo najmenej stretávala.
Problém bol v tom, že Eva sa nevedela správať pri stole a úplne jej chýbalo takt.
Pred pár mesiacmi sa rodina stretla v reštaurácii a namiesto toho, aby si užívali jedlo a spoločnosť, počúvali Evine náreky.
Raz jej nechutilo jedlo, inokedy jej čašník nevenoval správny pohľad a zabudol sa usmiať, alebo bolo menu chudobné.
Kvôli poslednému argumentu museli reštauráciu počas večera niekoľkokrát zmeniť.
A aj vtedy našla, do čoho rýpať. Objednala si šalát a požiadala, aby do neho nepridávali cibuľu.
– Váš šalát, ako ste si želali, bez cibule, – povedal čašník, keď pred ňou položil tanier.
– A čo to je na šaláte? – nespokojne sa spýtala Eva, ukazujúc upraveným nechtom na vetvičku kôpru.
– Vetvička kôpru na ozdobu, – nechápavo odpovedal mladý čašník.
– Ja som si žiadny kôpor do šalátu nedávala! – zdútnutými perami pokračovala rozhorčená nevesta.
– Ak chcete, môžem ho odstrániť, v samotnom šaláte kôpor nie je, – ponúkol čašník rozumné riešenie.
– Odstráňte celý šalát, pokazili ste mi chuť… Prineste mi môj mliečny koktail, – povýšenecky prikázala Eva a demonstratívne sa otočila k oknu.
Všetky jej požiadavky boli splnené a personál sa nevzbúril. Samozrejme, atmosféra večera bola zničená.
Nevesta sedela s nafúknutými perami a urazeným výrazom, zatiaľ čo jej príbuzní jedli a rozprávali sa, a preto boli výlety do reštaurácií s ňou také nepríjemné.
Ani rodinné stretnutia sa nezaobišli bez incidentov. Kapricioznosť a nevyspytateľnosť Evy všetko kazili.
Dokonca aj na pohrebe Petrovej tety Eva vyvolala rozruch.
– Kto tieto palacinky pripravil? Sú ako guma! – hlasno vykríkla počas karu.
– Zlatko, nemusíš to kričať, jednoducho ich nejedz, – snažila sa ju upokojiť Katarína Holíková, uvedomujúc si pohľady príbuzných.
– A čo tu potom môžem jesť? Svojej mačke by som lepšie pripravila, ten alkohol a džús sú tiež lacné. Fuj, – znechutene vykríkla nevesta.
– Neprišli sme sem jesť, ale spomínať na človeka, tak buď dobrá a prestaň sa sťažovať, – ticho povedala svokra.
– To je ono! Pozvali na spomínanie, niet na čo spomínať, – smutno zamumlala Eva.
Zdalo sa, že škaredá situácia bola uzavretá a zabudnutá, ale bolo to len zdanie…
Neskôr Kataríne Holíkovej niekoľko príbuzných telefonovalo, aby s rozhorčením povedali, ako sa Petrova žena sťažovala na jedlo.
Žene bolo nesmierne trápne a prisahala si, že už nikdy nezoberie svoju nevestu na podobné podujatia.
Blížili sa jej narodeniny a Eva s Petrom sa chystali na rodinné posedenie.
Vediac to, Katarína Holíková všetkým oznámila, že sa necíti dobre, a oslavu odkladá na neurčitý čas.
Vedela, že Peter má na konci mesiaca odísť na pár dní na služobnú cestu. Na túto chvíľu čakala.
Svokra si vopred pripravila plán, ako osláviť narodeniny bez Evy.
Akonáhle jej Peter zavolal z iného mesta, začala rozposielať pozvánky ostatným deťom.
Nepozvanú nevestu nikto o nadchádzajúcej rodinnej oslave neinformoval.
Narodeniny Kataríny Holíkovej prebehli radostne, tentokrát nebolo nespokojných ani urazených hostí.
Nemusela počúvať žiadne poznámky o jedle alebo nápojoch. Prvýkrát za dva roky sa mohla baviť so svojimi deťmi.
No za tento moment šťastia musela zaplatiť hneď na druhý deň.
Niekto z hostí zverejnil fotografie z oslavy na sociálnych sieťach a Eva ich našla.
– Haló, Katarína Holíková, vy ste oslavovali narodeniny? – so zášťou sa spýtala nevesta.
– Áno, prečo čakať, už som to dávno odložila, – priznala svokra.
– A prečo ste ma nepozvali?
– Peter odišiel za prácou a jedna by si sa nudila…
– So mnou sa nikdy nenudíte, zle ste si to mysleli. A prečo ste nepočkali na Petrov návrat? – podozrievavo sa spýtala Eva.
– Prečo, prečo… Pretože tvoja žena všetky sviatky svojou kyslou tvárou kazí! – v záchvate vyhlásila Katarína Holíková a okamžite toho ľutovala.
– Čo?! Ja ich kazím? Myslela som si, že ste dobrá žena, ale vy ste had, – vzlykala nevesta a zložila telefón.
O pár hodín neskôr Peter zavolal svojej mame a začal jej karhať.
– Prečo sa tak ku mojej žene správaš? Čo ti zlé urobila? – nahnevane naliehal na matku syn.
– Nič si mi neurobili, ale Eva neustále kazí sviatky, a ty ju nevieš usmerniť, – rozhodla sa priznať Katarína Holíková.
– Ako ich kazí? – prekvapene sa spýtal syn.
– Svojimi rozmarami a sťažnosťami, s ňou sa nedá ísť ani do reštaurácie, ani doma sedieť za jedným stolom. Stále sa na niečo sťažuje a je so všetkým nespokojná, – konečne povedala žena.
– Je len úprimná a čestná, na rozdiel od vás, a vždy vás považovala za matku.
– Úprimnosť a nevychovanosť sú rôzne veci. Ak chce byť ako dcéra, nech sa správa ako dospelá a nie ako rozmaznané dieťa!
– Dobre, budem na ňu dávať pozor a vysvetlím jej, ako sa správať. Ale sľúb, že Eva bude vždy pozvaná na sviatky, – nečakane zmierene navrhol Peter.
– Dobre, ale iba na tvoju zodpovednosť. Na budúcej oslave ju preveríme, – s nevôľou súhlasila žena.
Samozrejme, Eva sa nezmenila, snažila sa byť zdržanlivá a nevyvolávať rozruch, ale moc jej to nešlo.
Kataríne Holíkovej nezostávalo nič iné, len to ignorovať a nevenovať nevestiným excesom pozornosť.
Nechcela sa so synom viac hádať, a tak si vybrala menšie zlo.
