Mária vyčítala svojmu synovi: – Tvoja manželka nám kazí všetky oslavy.
– Peťa navrhuje, aby sme sa zajtra všetci stretli v reštaurácii alebo kaviarni, – oznámil nadšene Marek svojej matke cez videohovor.
– Dobrý nápad, ale nech si Peťka sama vopred vyberie miesto, aby sme reštaurácie nemuseli meniť počas objednávky, – pokojným hlasom poradila Mária.
– Už sme si vybrali, neboj sa. Otvorili u nás novú reštauráciu, zajtra ju vyskúšame, – pokračoval pokojne Marek.
– Nové… Dobre, pošli mi adresu a napíš, o koľkej máme s tvojím otcom prísť, – súhlasila neochotne Mária.
– Už som ti to poslal, – povedal Marek a zložil telefón.
Netrvalo dlho a Márii prišla od syna správa s adresou a časom stretnutia. Mária mala dve nevesty a jedného zaťa a so všetkými mala dobré vzťahy, až na Peťu.
Svokra sa snažila do života Peťi nezasahovať a udržiavala si odstup. Dôvodom bolo nevhodné správanie Peťi za stolom a jej absolútny nedostatok taktu.
Pred pár mesiacmi sa celá rodina stretla v reštaurácii a namiesto toho, aby si užívali jedlo a spoločnosť, museli počúvať Peťine sťažnosti.
Jedlo sa jej nepáčilo, čašník sa na ňu vraj zle pozrel a zabudol sa usmiať alebo menu bolo príliš chudobné.
Kvôli poslednému argumentu museli večer niekoľkokrát zmeniť reštauráciu.
Aj potom si našla dôvod na sťažovanie. Objednala si šalát a požiadala, aby doň nedávali cibuľu.
– Váš šalát, ako ste si objednali, bez cibule, – povedal čašník, keď pred Peťu položil tanier.
– A čo je to na šaláte? – spýtala sa nespokojne a ukázala upraveným nechtom na vetvičku kôpru.
– To je na ozdobu, – odpovedal zamyslene čašník.
– Žiadala som, aby sa mi kôpor do šalátu nedával! – pokračovala podráždená nevesta.
– Ak chcete, odstránim ho, v šaláte nie je, – navrhol čašník.
– Odstráňte celý šalát, pokazili ste mi chuť… Dajte mi môj mliečny koktail, – prikázala povýšenecky Peťa a otočila sa k oknu.
Všetky jej požiadavky boli splnené a nikto z personálu neprotestoval. Samozrejme, atmosféra večera bola pokazená.
Peťa sedela namosúrene a tvárila sa urazene, zatiaľ čo jej príbuzní jedli a rozprávali sa. Bolo utrpením chodiť s ňou do verejných stravovacích zariadení.
Ani rodinné posedenia sa nezaobišli bez incidentov. Peťina náladovosť otrávila každú oslavu.
Na pohreboch Marekovej tety dokázala vyvolať scénu.
– Kto robil tieto palacinky? Sú ako z gumy! – zvolala počas smútočnej hostiny.
– Zlatko, nemusíš to vykrikovať, jednoducho ich nejedz, – snažila sa upokojiť Mária.
– A čo teda máme jesť? Mojej mačke by som to nedala. Aj alkohol a džúsy sú lacné… – odfrkla Peťa.
– Neprišli sme sem jesť, ale spomínať na človeka, tak buď slušná, – ticho povedala Mária.
– Pozvali ste nás spomínať, ale nemáme na čo, – mrmlala Peťa.
Zdalo sa, že situácia bola uzavretá, ale tak to len vyzeralo…
Neskôr niekoľko príbuzných volalo Márii a sťažovali si, že Marekova manželka sa sťažovala na jedlo.
Márii bolo trápne, a tak sa rozhodla, že už nikdy nepozve Peťu na podobné akcie.
Blížili sa Máriine narodeniny a Peťa so svojím manželom plánovali prísť na rodinnú oslavu.
Vedela, že Marek má na konci mesiaca služobnú cestu. Práve na tento moment čakala.
Mária si vymyslela chytrý plán, ako osláviť narodeniny bez Peťi.
Akonáhle Marek zavolal z iného mesta, Mária začala rozposielať pozvánky ostatným deťom.
Neobľúbenú nevestu, samozrejme, na rodinnú oslavu nikto nepozval.
Narodeniny Máriie sa konali v príjemnej atmosfére, bez nespokojných a urazených hostí.
Nebolo treba počúvať nijaké výhrady k jedlu alebo nápojom. Prvý raz za dva roky si žena užila oslavu so svojimi deťmi.
Za tento okamih šťastia však musela zaplatiť hneď na druhý deň.
Niekto z hostí zverejnil fotografie z oslavy na sociálnych sieťach, a tie sa dostali k Peťi.
– Mária, vy ste oslavovali narodeniny? – spýtala sa s nevôľou Peťa.
– Áno, načo to odkladať, keď som to už o niekoľko týždňov zdržala, – priznala sa Mária.
– Prečo ste ma nepozvali?
– Keď bol Marek preč, asi by ti s nami bolo smutno…
– Nikdy sa s vami nenudím, to ste si nemysleli správne. A prečo ste nepočkali na návrat Mareka? – spýtala sa podozrievavo Peťa.
– Lebo tvoja prítomnosť všetky oslavy kazí! – v rozčúlení odpovedala Mária a hneď to oľutovala.
– Čože?! Ja že ich kazím? Myslela som, že ste dobrá žena, ale ste pekná potvora, – plačlivo ukončila Peťa hovor.
O niekoľko hodín zavolal Marek mame, aby jej dohovoril.
– Čo máš proti mojej žene? Čo zlé sme ti urobili? – vyčítal jej syn.
– Nič ste mi nespravili, ale Peťa stále kazí oslavy a ty ju nevieš usmerniť, – priznáva Mária.
– Ako ich kazí? – pýtal sa prekvapene syn.
– Svojimi náladami a pripomienkami, s ňou sa nedá ani pokojne ísť do reštaurácie, ani doma poslušne sedieť pri stole, – uvoľnila sa Mária.
– Je len priama a úprimná, na rozdiel od vás, a brala vás ako matku.
– Priamosť a nevychovanosť sú rozdielne veci. Ak sa chce ku mne správať ako dcéra, nech sa správa patrične, a nie ako rozmaznaná slečinka!
– Dobre, budem ju sledovať a vysvetlím jej, ako sa správať. Ale sľúb, že vždy pozveš Peťu na oslavy, – navrhol Marek.
– Dobre, ale bude to na tvojej zodpovednosti. Otestujeme to na najbližšom stretnutí, – súhlasila neochotne Mária.
Peťa sa síce nezmenila, snažila sa správať sa zdržanlivo a nerobiť scény, ale darilo sa jej to len ťažko.
Márii neostávalo nič iné, len prehliadať nevestine výstrelky.
Nechcela sa hádať s Marekom, preto zvolila menšie zlo.
