To ty máš problémy, sesternica, toto nie je tvoj byt. Moja teta zo strany mamy nikdy nemala deti, ale mala skvelý trojizbový byt v centre Bratislavy a vážne zdravotné problémy. Jej manžel bol zberateľ, takže jej dom pripomínal skôr múzeum.
Moja mladšia sestra, Zuzka, má lenivého muža a dve deti. Bývajú v prenajatej izbe na intráku. Keď sa Zuzka dozvedela o tetiných zdravotných ťažkostiach, okamžite sa k nej ponáhľala, aby sa jej postožila na svoj ťažký údel.
Hneď musím povedať, že naša teta je pomerne nepríjemná osoba, ktorá si s jazykom veľmi neberie servítky a dokáže dať človeku poriadne vybrať. Niekoľko rokov ma so svojím manželom pozývala k sebe (chcela, aby sme u nej bývali) a sľubovala, že nám byt prenechá.
My sme mali svoj vlastný, tak sme túto skvelú ponuku odmietli, len jej občas donesieme nákup a lieky, a ja jej upratujem. Robíme to zo záväzku, nie kvôli metrážu. Po návšteve u tety sa Zuzka s rodinou o pár dní nasťahovala k nej.
So sestrou sme sa nikdy nemali vždy mi závidela: Mám pracovitého, láskavého manžela, skvelého syna, dobrú prácu, slušný plat a vlastné bývanie. Volala mi len vtedy, keď potrebovala požičať peniaze.
No jej pamäť je slabá, takže dlhy nikdy nevracala. Keď som otehotnela druhýkrát, nemala som na tetu čas, hoci manžel jej stále občas doniesol nejaké dobrôtky. Keď malo moje dieťa pol roka, zašla som za tetou. Keď som prišla ku dverám, počula som krik až neskôr som zistila, že to rev moja sestra:
Kým nenapíšeš darovaciu zmluvu, nedostaneš žiadne jedlo, tak sa otoč a zalez späť do búdy, a dnes večer sa ani neukazuj!
Zazvonila som. Keď ma Zuzka uvidelia, ani ju nenapadlo ma pustiť dnu a začala byť hrubá: Ani sa nečuduj, že tu stojíš! Tento byt nebude tvoj, tak sa vypar!
Do bytu ma pustili, až keď som pohrozila políciou. Teta za ten čas, čo som ju nevidela, o desať rokov zostarnela. Keď ma spatrila, z očí jej začali tiecť slzy.
Prečo plačeš? No tak, povedz jej, ako sa u nás máš dobre, a nech sa nám neplete do života! Pozri sa, ani nám neprivedie to decko! vykrikovala Zuzka.
V tetinej izbe ostala len posteľ. Z jej spálne odniekial odviezli aj skriňu a všetky jej veci narovali na zem. V byte už neboli žiadne zberateľské kúsky a teta nemala ani svoje ozdoby. Bolo mi jasné, že sestra s manželom len sedia doma a žijú z toho, čo predajú.
Povedala som, že potrebujem na záchod, a odtiaľ som manželovi poslala SMS, že tetu treba zachrániť, že nemôže zostať s mojou sestrou. Potom som sa vrátila a začala jej rozprávať o všetkom, čo sa u nás za ten rok udialo. Keď som hovorila o narodení bábätka, dodala som: Musíš ešte chvíľu počkať, zatlačila som jej do ruky papierik a prižmurila som oko. Teta pochopila a vďačne sa na mňa pozrela.
Zuzka sa snažila všetko možné, aby ma vyhodila, a jej muž neustále chodil okolo a pýtal sa, či už nejdem, lebo dieťa určite potrebuje mamu. Môj manžel prišiel presne o hodinu neskôr a s ním aj polícia. Sestra sa s otváraním neponáhľala. Potom som povedala, že to prišiel manžel.
Policajtka bola pre Zuzku a jej muža dosť nepríjemným prekvapením. Pozvala som ju k tete a povedala: Pozrite, toto je tá obeť osobne som počula, ako jej nedávajú jesť. Predali všetky nábytok, zlaté šperky a veci z bytu. Tetin manžel bol zberateľ, mali tu vzácne kúsky.
Pri Zuzkinom kvílení sa policajtka spýtala tety: Chcete to nahlásiť?
Sestra dostala mierny trest, ale jej muž strávil dva roky za mrežami. Naša mama ju s deťmi prijala späť, hoci ju predtým vyhodila z domu. Nahnevala sa na mňa kvôli polícii a povedala, že po nej nič nedostanem no teta mi ako vďaku odkázala svoj byt.
S manželom ju navštevujeme ako predtým a zamestnali sme pre ňu opatrovateľku. Ani si neviem predstaviť, čo všetko musela prežiť, kým bývala s mojou sestrou!
