Tiene zrady: melódia nového života
Ján Hrivňák sa začal čoraz častejšie zdržiavať v práci.
— Čudné — premýšľala jeho manželka Zuzana. — Buď zostáva neskoro v kancelárii, alebo uteká k svojmu kamarátovi Miroslavovi do garáže. Čo tam môže robiť takmer každý deň?
Raz sa Zuzana rozhodla prejsť po nákupnom centre v srdci Košíc. Chcela sa odreagovať a zároveň kúpiť kvietkovú zeminu a kvapiniek pre svoje fialky. Keď vstúpila do žiarivého nákupného centra, prebehla pohľadom obchody a zrazu stuhla, akoby ju zasiahla bleskom. Oproti nej kráčal Ján. A nebol sám — s mladou dievčinou! Keď sa jeho spoločníčka otočila, Zuzana vykríkla. Toto dievča poznala.
***
Zuzana sa zastavila pred vchodom do svojho domu. Cestu blokovali muži, ktorí sa snažili pretlačiť obrovský klavír cez úzke dvere. Napriek odskrutkovaným nožičkám sa nedal vtesnať.
— Toto neprejde, aj keby ste dvere rozobrali — vyhlásili nakoniec. — Starý macek, vidno to.
— Pustíte ma, a potom si môžete rozobrať celý dom — podráždene odvetila Zuzana.
Rozhorčený majiteľ klavíra, utierajúc si pot z čela, povzdychol:
— Všetko sme už doniesli, len klavír zostal. Keby som býval v prízemí, dali by sme ho cez okno, no ja som na treťom poschodí… — smutne sa na ňu pozrel.
— Aj ja bývam na treťom, takže ste môj nový sused oproti — odpovedala. — Viete, existujú autá s hydraulickou plošinou. Moja kamarátka tak presúvala gauč na štvrté poschodie. Môžem vám dať číslo, ale bude to asi drahé.
Muž sa rozžiaril a vrelo jej podakoval. Zuzana mu dala číslo a vyšla do bytu, no stále sa pozerala z okna, ako sa klavír dostáva dovnútra. Auto s plošinou naozaj prišlo a nástroj sa bezpečne ocitol v byte. Zuzana sa čudovala, ako ju tento cudzí príbeh pohltil. Na chvíľu dokonca zabudla na svoje problémy.
A problémy začali včera. Ján ju opustil…
Bola to pre ňu drvivá rana. Samozrejme, všimla si zmeny v jeho správaní. Ján bol vzdialený, hľadal dôvody, aby mohol odísť z domu. Buď sa zdržal v práci, alebo zmizol v garáži s Miroslavom.
— Čudné — uvažovala. — Čo tam môže robiť každý deň?
Zuzana to pripisovala kríze stredného veku. Možno sa do niekoho zamiloval, ale čoskoro to prejde…
Vo voľný deň sa vydala do nákupného centra. Chcela sa odreagovať, kúpiť nejaké kvetinové potreby. No medzi hukotom hlásov a svietiacimi výkladmi ju čakal šok. Oproti nej kráčal Ján, s mladou dievčinou v náručí. Žiarili šťastím, ona mu niečo šepkala do ucha a ich láska bola takmer hmatateľná. Dievča sa otočilo a Zuzana sa takmer zadusila od šoku. Bola to Katarína, jej mladá kolegyňa.
Ján, keď si všimol manželku, sa na chvíľu zarazil, no rýchlo sa spamätal:
— Doma ti všetko vysvetlím.
Zuzana sa neponáhľala domov. Blúdila po uliciach Košíc a v mysli sa jej vybavovali spomienky. Katarína očarila Jána na firemnom večierku pred rokom. Tancovali, vychádzali spolu na cigaretu, no Zuzana tomu neprikladala význam. Ani v najhoršom sne by ju nenapadlo, že jej verný, spoľahlivý Ján môže takto zradiť.
Keď sa vrátila domov, Ján už mal zbalené veci. Vyhýbal sa hádkam, a tak Zuzana, zadržujúc slzy, potichu spýtala:
— V čom som ti ublížila? Čo bolo zlé?
— Všetko bolo v poriadku — odpovedal, hľadiac do zeme. — Ale žijeme len zo zvyku, všetko je bez chuti, nudné. Bez Kataríny už neviem byť ani deň. Ďakujem ti za dvadsať rokov, za našu dcéru. Vyštudovala, kúpili sme jej byt, vydala sa. Mám právo na šťastie. Odpusť mi, ak môžeš…
Zuzana vypukla do plaču, až keď sa za ním zatvorili dvere. Takú bolesť ešte nezažila. Noc prežila bez spánku.
Ráno — studená sprcha, jemný makeup, oblek. Do práce, akoby sa nič nestalo. Nikto nesmel vidieť jej slabosť. No vedela, že po celej kancelárii budú šuškanda o tom, ako jej Katarína ukradla manžela.
Katarína nastúpila do ich firmy hneď po vysokej škole. Krásna, upravená, svedomitá. Rýchlo sa s každým skamarátila, a Zuzana k nej mala vrelý vzťah. Teraz však musela cestovať do práce autobusom — Ján ju predtým vozieval. V preplnenom autobuse sa cítila ako cudzinka.
V kancelárii stretla Katarínu. Dievča sa rozpačito pozdravilo a prešlo popri nej. No pracovať museli v jednej miestnosti. V tíme panovalo napätie: starší kolegovia súcitili so Zuzanou, mladší sa tvárili, že sa nič nedeje, no túžili po dráme.
Po práci čakal Ján na Katarínu pri východe. Zuzana zámerne meškala, aby nevidela, ako jej sokyna nastupuje do ich auta na jej miesto.
Doma sa pochválila za svoju odolnosť. Myslela si Katarína, že podá výpoveď? Hádam nie! Zuzana milovala svoju prácu, kolegov, plat. Prečo by odchádzala?
Zavolala jej dcéra Veronika. Snažila sa ju upokojiť:
— Mami, nie si prvá, ani posledná, ktorú opustili.
A potom sa priznala, že Ján ju už predtým stretol s Katarínou a že sa dobre vzájomne vnímajú.
Zuzana rýchlo ukončila hovor. Dcéra ju nepodporila a správa o ich priateľstve ju dorazila. No Veronika nesmie vedieť, ako ju to bolí. Na deti sa nesmie hnevať.
Veroniku mala Zuzana na prvom ročníku vysokej školy, no štúdium nedokončila. Žili s Jánom u jej rodičov. MatkaMatka ešte pracovala, no babka bola nažive a do škôlky ju vychovala, a keď sa rodičia presťahovali na dedinu, zostal im v Košiciach trojizbový byt s nádejou na ďalšie vnúčatá.
