Tiene minulosti: cesta k novému šťastiu
Ján vyšiel z práce, pričom sa takmer pošmykol na zamrznutých schodoch. Predchádzajúci deň padal mokrý sneh, v noci priťal mráz a ráno ho bičoval ľadový vietor do tváre. Na cestách hučali autá, vodiči trúbili, ako keby sa hnali domov. Predtým by sa Ján nahneval kvôli zápche, ale teraz mu bola skôr útechou — domov sa mu nechcelo.
Niečo sa pokazilo v ich vzťahu so Zuzanou. Sedem rokov manželstva, ktoré začalo ešte na výške, akoby sa rozpustilo v rutine. Láska, ak vôbec nejaká bola, vyprchala a zostala len zvykosť. Ján sa čoraz častejšie pýtal: kde je ten cit, ktorý ich kedysi spájal? Bol vôbec niekedy reálny?
Krízy sa stávajú v každej rodine, ale oni so Zuzanou nemali deti, pre ktoré by sa oplatilo bojovať. Ich manželstvo, pokojné od samého začiatku, nebolo poznačené vášňou. Ján sa za Zuzanou nebláznil, ale bolo mu s ňou príjemne.
— Sme spolu štyri roky — povedala raz na výške. — Čo bude ďalej? Chcem vedieť, či som v tvojich plánoch.
Jej slová zneli ako náznak svadby. Ján na manželstvo nemyslel, ale odpovedal:
— Samozrejme, že si. Doplníme diplomy, sahneme si na prácu a vezmeme sa. Prečo sa pýtaš?
— Potrebujem istotu — povedala ticho.
— Neboj sa, všetko bude: biele šaty, svadba, deti — objal ju Ján, veriac, že to tak dopadne.
Zuzana tému nevytiahla až do promócie. Po škole si obaja našli prácu — ona trvala na tom, aby v rôznych firmách. Stretávali sa menej. Pred jej meninami Zuzana znovu spomenula svadbu:
— Mama sa pýta, kedy sa vezmeme.
— Čo také zbytočné ponáhľanie? — vyhol sa Ján.
— Ty ma nemiluješ? — v jej hlase zneli slzy. — Prečo ma potom toľko rokov vodíš za nos?
Ján si na ňu zvykol. Načo hľadať niekoho iného? Na jej meniny jej daroval prsteň a požiadal ju o ruku. Zuzana žiarila, jej matka si utierala slzy. Domov Ján oznámil rodičom:
— Beriem si ju.
Matka sa zamračila:
— Prečo tak skoro? Mali by ste sa najprv postaviť na vlastné nohy. Alebo sú nejaké… okolnosti?
Nepáčila sa jej Zuzana — príliš panovačná, napriek vonkajšej pokore.
— Žiadne okolnosti — odvetil Ján. — Milujeme sa. Štyri roky spolu — čo čakať?
— Toto je jej nápad — vzdychla matka. — Premýšľaj, syn.
Ale Ján už sa rozhodol.
Svadba v máji bola nádherná. Zuzana v bielom šate pôsobila ako ztelesnenie jari. Deti? Dohodli sa, že počkajú, najprv si kúpia byt, auto. Jánovi rodičia pomohli s prvou splátkou hypotéky. Mladí si kúpili dvojizbák, zariadili ho. Otec im daroval svoje staré auto a kúpil si nové. Život sa ukladal.
Zuzana však dostala nápad: Ján by mal začať podnikať. Stretla bývalého spolužiaka, ktorý obchodoval s elektronikou a hľadal partnera.
— Som stavebný inžinier, moja práca ma baví — namietal Ján. — Konkurencia je obrovská, nemá to zmysel.
— Myslela som, že chceš pracovať sám na seba — naliehala. — Elektroniku potrebujú všetci. Konkurenciu môžeme prekonať.
— Nechcem — uzavrel debatu.
Zuzana sa urazila. Prvýkrát sa vážne pohádali, niekoľko dní spolu nehovorili. Potom sa zmierili, no ona sa k téme vrátila, tvrdiac, že podnikanie by im pomohlo splatiť hypotéku rýchlejšie. Ján začal podozrievať, že matka mala pravdu: s manželstvom sa ponáhľal. Miluje vôbec Zuzanu?
Našťastie, bývalý spolužiak skrachoval a téma podnikania sa uzavrela. Splatili hypotéku, kúpili Jánovi terénné auto a Zuzane malý vozík. Nastala doba rozmýšľať o deťoch. Jánova matka znepokojene pýtala:
— Prečo nemáte deti? Čo nie je v poriadku?
— Všetko bude — upokojoval ju, nepriznajúc, že Zuzana je proti.
— Kamaráti už majú deti — povedal manželke. — Blíži sa nám tridsiatka. Máme všetko: prácu, byt, autá. Je čas.
— Aké deti? — mávla rukou. — Nenechám si pokaziť kariéru materskou. Stať sa ženou v domácnosti? Ty by si ma prestal milovať ako prvý.
Zuzana dostala povýšenie a utopila sa v projektoch. Deti ostali Jánovým snom, ona si vybrala kariéru.
Večer sa po zápche konečne dostal domov. Zuzana sedela s telefónom.
— Čo ťa tak zdržalo? — odsekla.
— Západka — krátko odpovedal.
— Volala Katarína, pozýva nás na Silvestra — povedala. — Prečo mlčíš?
— Už si povedala áno — pokrčil plecami Ján.
— A ty si proti? — podráždene sa spýtala.
— Chcel som ostať doma. Vzdialili sme sa, Zuzka. Oslavme to spolu, romanticky, pri sviečkach.
— Vážne? — odfrkla. — Budeme čumieť na telku, potom k tvojim rodičom, potom k mojej mame. Nuda. Sľúbila som Kataríne.
Zahĺbila sa do telefónu. Ján skúsil ešte raz:
— Povieme, že sa plány zmenili.
— Nie — uzavrela rozhovor.
Na Kataríninej oslave bolo hlučno. Ján si všimol, ako muž neustále sleduje Zuzanu. Koketovala, nahlas sa smiala a potom s ním išla tancovať. Po tanci sa uchýlili do kúta a živPo tanci sa uchýlili do kúta a živeli sa dohovárali, zatiaľ čo Ján tiško opustil miestnosť.
