Tak už to bude inak. Sľubujem…
Pracovný deň sa chýlil ku koncu. Do zatvorenia obchodu zostávalo asi dvadsať minút. V taký čas zákazníci chodili len zriedka. Toto nebol potravinový obchod, kde za päť minút nakúpiš všetko. Technika sa musí vyberať s rozumom. Stojí kopu peňazí.
Katka obzrela priestranný predajný priestor s domácimi spotrebičmi. Prázdno. Dokonca aj predajcovia sa ukryli v sklade. Len pri vchode sedel strážnik a hľadel do obrazovky notebooku. Niečo jej napovedalo, že hrá pasians aleo číta noviny.
Katka sa tiež vydala do skladu, aby zavolala manželovi, nech nakrája zemiaky, aby nemusela tráviť večer varením. Počas pracovnej doby nemohli používať osobné telefóny na predajni. Nadriadení mohli kedykoľvek skontrolovať záznamy z kamier a potrestať ich.
V tom čase do obchodu vošiel muž a zamieril k stánkom s tabletmi. Predajcovia stále neboli v hale. Strážnik vyšiel zo svojho kútika a postavilsa pri vchode, sledujúc návštevníka. Nemohol opustiť svoje miesto pri dverách. Katka si povzdychla a pristúpila k mužovi.
„Môžem vám pomôcť?“ spýtala sa prívetivým tónom.
Muž sa rýchlo obzrel.
„Potrebujem tablet. Takýto,“ ukázal na jeden z vystavených kusov.
Katka zabudla dýchať. Akoby uvidel a duch, čo v podstate aj bol. Bol to on, jej stratená láska. Nemohla sa mýliť. Ale ako? Odkiaľ?
Muž nedostal odpoveď, obrátil sa k nej celým telom a pozrel sa jej do očí.
„Katka? Katka! To si skutočne ty?“ potešil sa z náhodného stretnutia.
„Áno. A čo tu robíš? Obchod sa zatvára o…“ pozrela na náramkové hodinky, „…pätnásť minút.“
„Nestihnem to kúpiť?“ obzrel prázdny obchod. „Škoda.“
„Náš obchod je otvorený do posledného zákazníka. Môžem vám ponúknuť tento model. Cena je len o čosi vyššia, ale kvalita je lepšia,“ povedala Katka, prečo v nej prepadla profesionálna predavačka.
„Dobre. Dôverujem tvojmu odhadu,“ súhlasil Róbert.
Katka sa zohnula a vytiahla z police pod stánkom nové, neotvorené balenie s tabletom. „Poďte so mnou, vybavíme to.“
Príštupila k pultu s počítačom a začala vypĺňať objednávku. Prsty sa jej triasli, stláčala zlé klávesy, robila chyby. Keď si uvedomila, že to vidí, znervóznelo ju to ešte viac.
„Prejdite k pokladni, zavolám pokladníčku.“ Katka rýchlo odišla do skladu, utiecť pred Róbertovým pohľadom.
Príštupila ku skupine mladých ľudí, ktorí sa zhromaždili okolo stola a niečo riešili.
„Niekto sa vráťte na pokladňu. Objednávku som vybavila,“ povedala.
Mladí ľudia sa okamžite rozprášili, jeden z chlapcov sa ponáhľal do predajne. Katka pozrela na hodinky a vydala sa do šatne. Čas vypršal, mohla už ísť.
Manželovi nevolala. Vôbec naňho zabudla. Katku stále prepadával nervózny chvenie. Prečo? Prečo sa museli opätovne stretnúť? Dúfala, že ho už nikdy neuvidí. Rýchlo sa prezliekla a vyšla čiernym východom z budovy obchodu, kde zvyčajne prijímali tovar.
Mokrý asfalt sa leskol pod svetlom pouličných lámp. Dážď ešte popŕchal, ale Katka išla domov pešo. Boli to len tri zastávky, potrebovala si utriediť myšlienky a upokojiť sa…
***
Zaľúbila sa do Róberta hneď, ako ho prvýkrát videla. Vedela, že študuje už posledný ročník, že sa volá Róbert Šimko a že veľa dievčat mu zbláznilo hlavu. Ale nemohla si pomôcť. Srdce jej divošky tlkot, keď ho stretla v chodbách vysokej školy.
Raz v jedálni stála vedľa neho. Z rozčúlenia nič nechápala, ani nevnímala, čo si kladie na tác.
„Máš hotovosť? Hej, počuješ ma?“
„Čo?” Katka si konečne uvedomila, že sa k nej obracia.
„Pýtam sa, či máš hotovosť. Terminál dnes nefunguje. Zaplať za mňa, vrátim ti to.“
Katka prikývla a ponáhľala sa vytiahnuť peňaženku z kabelky.
Keď Katka s tácom odišla od pokladne, zavolal na ňu a privolal ju k svojmu stolu. Voľných miest bolo málo, a tak Katka s nohami ako z dreva príštupila, položila tác a posadila sa naproti nemu. Róbert s chutí zhltol bryndzové halušky. Katka odvrátila pohľad a zamerila sa na svoj tác, vediac, že nedokáže prehltnúť ani kúsok.
„Prečo nejesť?“ spýtal sa posmešne. „Si na prvom ročníku?“
„Áno,“ odpovedala Katka a pozrela na neho.
Bola ako v transA keď sa Róbert na druhý deň znova objavil v obchode s tým istým úsmevom, Katka si uvedomila, že jej srdce už dávno patrí len jednému mužovi – tomu, ktorý na ňu čakal doma s teplou večerou a nekonečnou trpezlivosťou.
