Kedy už môj syn konečne dostane dediča? so zjavnou nevôľou sa cez stôl pozrela Viera Šebová na svoju nevestu.
Sama veľmi dobre viete, že sa už tri roky snažíme o dieťa, zhlboka si povzdychne Regina. Každé stretnutie je rovnaké. Čo môže ešte robiť? Lekári tvrdia, že ona ani Šimon nemajú žiadny problém.
Veď práve. Ste svoji už roky a doteraz bez detí, uškrnie sa Viera. Asi si mala priveľmi divokú mladosť.
Pani Šebová, aké sú to narážky? Regina to už nevydrží a zabuchne notebook. Dnes sa jej už pracovať nedá. Dala som vám niekedy dôvod? A vôbec, prestaňte so mnou takto hovoriť!
Inak čo? predstiera prekvapenie svokra. Posťažuješ sa Šimonovi? Nebojíš sa, že bude na mojej strane? Som predsa jeho mama.
Odpoveďou jej je buchot dverí. Samozrejme, Regina nechce nič hovoriť mužovi. Nie preto, že by veril matke, nechce ho len trápiť.
**************************************************
Vzťah so svokrou bol zlý od prvého stretnutia. Niečo jej vždy vadilo výzor príliš obyčajný, oblečenie nevyhovujúce, kuchyňa málo chutná zoznam by bol nekonečný. Viera zásadne protestovala proti svadbe, tlačila na syna. Našťastie, Šimon vedel trvať na svojom.
Bola svadba. Viera sa trochu upokojila, aj vďaka tomu, že mladí si prenajali byt na opačnom konci Bratislavy, poriadne ďaleko od jej domu.
No ešte polrok neprešiel a Viera našla nový dôvod do Reginy rýpať nemajú deti.
Regina to najprv brala s humorom že sú mladí, že chcú žiť aj pre seba, a tiež kariéru stavať. Viera však tvrdila, že rodiť treba čo najskôr a najlepšie hneď dve deti.
Pod nátlakom ustúpila. Potom však prišli skutočné problémy. Tri roky skúšala rôzne vyšetrenia, lieky, nič.
Jeden lekár naznačil, že za tým môže byť psychika. Viera len mávla rukou a odporučila zmeniť lekára.
******************************************
Po ďalšom ťažkom rozhovore s Vierou sedí Regina pred notebookom a bezmyšlienkovite skroluje Facebook. Fotky detí jej zvierajú srdce. Chcela by dieťa, pre seba, nie pre nejakú popudlivú svokru.
Zrazu si všimne príspevok zamestnankyne detského domova toľko detí bez rodičov na Slovensku…
Regina dáva myšlienkam priestor. Vedela by prijať cudzie dieťa ako vlastné? V mysli vidí usmiate bábätko s natiahnutými rúčkami. Chytro sa posunie ku klávesnici a hľadá viac informácií.
Bude treba kopec papierov, zdravotné vyšetrenie a ešte všeličo, ale túžba po dieťati jej dodáva odvahu.
Už len presvedčiť Šimona. Trochu sa obáva, ako jej nápad prijme, no na prekvapenie súhlasí okamžite. Navrhne vziať čo najmenšie bábätko, z dojčenského ústavu. Dohodnú sa.
Po pár mesiacoch majú doma dievčatko päťmesačnú Eletu. Obaja sa do nej zamilovali na prvý pohľad. Jediný, komu sa to nepáčilo, bola Viera, ale na jej názor už nikto nebral ohľad. Šimon pohrozil, že ak bude narúšať atmosféru, odsťahujú sa do Košíc. Musela sa zmieriť, pred cudzími hrajúc oddanú babku.
Prešlo sedem rokov. Ela práve skončila prvú triedu, má veľa kamarátov, je usilovná a láskavá. Regina je na dcéru veľmi hrdá.
V lete sa celá rodina vybrala na dovolenku na Zemplínsku Šíravu. Slnko, teplá voda, jemný piesok Nič im nechýba. O to viac, že svokra je ďaleko a nepokazí Regina dobrú náladu.
Ku koncu dovolenky sa Regina necíti dobre. Nechce blízkych znepokojovať, mlčí. No po príchode domov zamieri rovno k lekárovi.
Aj napriek jej snahe si Šimon všíma, že jej nie je dobre, a navrhne predčasný návrat na Slovensko, sľubujúc, že sem pôjdu opäť na Vianoce. Regina súhlasí.
Výsledok vyšetrení dvojicu poriadne prekvapí, ale poteší. Budú mať druhé dieťa! Ela jasá najhlasnejšie a už sa vžíva do úlohy veľkej sestry.
Viera sa o tehotenstve dozvie až po dvoch mesiacoch, keď už to Regina nemôže skrývať. Keď Regina ostane doma sama, svokra zrazu zaklope.
Nebudem sa pýtať, prečo ste zatajovali, ozve sa od dverí. Mám iný dotaz.
Aký? v Regine rastie zlé tušenie.
Kedy vrátite Elu do detského domova? úplne vážne povie Viera. Teraz už budete mať svoje dieťa, toho cudzinca vráťte.
Reginu prepadne triaška, neverí vlastným ušiam. Ako to môže niekto povedať o dieťati, ktoré je ich dušou?
Vy to myslíte vážne?
Samozrejme, odfúkne si Viera, neústupčivo sa na ňu díva. Tak kedy?
Okamžite zmiznite, sykne Regina tesne pred výbuchom. A už sa tu neukazujte!
Svokru vyhodí pred dvere a snaží sa upokojiť. Zavolať Šimonovi? Dnes má dôležité rokovanie Ale bude sa s ním musieť porozprávať.
*********************************************
Otrávená Viera zamieri priamo na Šimonovo pracovisko. Bez opýtania vtrhne do jeho kancelárie.
Tvoja manželka ma práve vyhodila z domu ako nejakú podvodníčku!
Aj tebe dobrý deň, zdvihne obočie Šimon. Čo si jej také povedala, že aj trpezlivá Regina to nezvládla?
Opýtala som sa, kedy konečne vráti tú cudzinku naspäť. Viera si sadne, spýtavo hľadí na syna. Veď teraz budete mať svoje dieťa. Bude potrebovať veľa pozornosti aj peňazí.
Ako ťa taká odpornosť vôbec napadla? Šimon nahnevane zlomí pero v ruke. Nikdy, nikdy Elu nikam neodvezieme. Je to moja dcéra, či sa ti páči alebo nie.
Ale veď je len adoptovaná. A už dosť veľká, pochopí to, keď jej to normálne vysvetlíš.
Ani sa jej neopováž niečo povedať! odhodí pero a buchne po stole. Jasné?
A ako ma zastavíš? odvrkne Viera, odchádzajúc. Také dieťa k nám nepatrí. Postarám sa, aby sa to zmenilo.
Šimon dlho hľadí na dvere. Asistentka sa mu ospravedlňuje, že ju pustila bez ohlásenia, no on ju nevníma. Musí sa rozhodnúť, čo ďalej.
Nakoniec chytí telefón…
****************************************
Regina kráča pomaly parkom a sleduje, ako Ela starostlivo opatruje svojho ročného bračeka. Veľkosť sestry prijala so všetkou vážnosťou.
Na lavičke neďaleko sedia dve ženy a vysedávajú o svojich nevestách. Regininým myšlienkam sa nevyhne spomienka na svokru.
Od toho strašného rozhovoru sa už nevideli. Šimon do týždňa presťahoval rodinu z Bratislavy až do Popradu, chápal, že len tak uchránia Elu pred zlým. Viera by bola schopná všetkým rozprávať, že Ela je adoptovaná.
Teraz žijú pokojný život. Jedno šikovné dievčatko, malý synček a čoskoro tretie bábätko.
Šimon raz za čas zavolá otcovi. Ten hovorí, že matka sa neupokojila zamerala sa na nedávno vydatú dcéru. Brat sa jej ľutuje, ale vyzera, že jej to neprekáža.
Čo už, oni majú svoj život, náš je iný. Pri pohľade na rodinu je Šimon nesmierne šťastný. Dopraje to všetkým.
