Tehotenstvo päť až šesť týždňov, — povedala lekárka, odložila nástroj do misky a stiahla si gumové rukavice……….⚘

Tehotenstvo päť-šesť týždňov, povedala lekárka, hodila nástroj do tácky a stiahla si gumové rukavice…
Budete si dieťa nechať?
Vierka mlčala.
Štyridsaťdva rokov, štvrté dieťa, o ktoré nikdy nestála. Peňazí doma málo, žijú od výplaty k výplate.
Staršie deti ešte študujú, najmladšia ešte len pôjde do školy, potrebuje nové šaty, blúzku, školskú tašku, nehovoriac o zošitoch a učebniciach… A teraz toto prekvapenie.
Poradím sa s manželom, rozhodla sa, čo na to povie.
Bola som u lekárky, oznámila Vierka pri večeri.
Áno, som tehotná. Šesť týždňov.
Manžel prestal žuť a položil vidličku.
Čo už, narodenie dieťaťa je dar. Máme by dvoch chlapcov a dve dievčatá. Krásne vyrovnané.
Krásne? A z čoho budeme žiť?
Vymenovala mu všetko: starší na školách, mladšej treba všetko nové, veď na ňu nemáme toľko peňazí, a čím viac premýšľala, tým bola presvedčenejšia, že v tomto veku a v takej situácii dieťa nechať je čisté bláznovstvo.
Pôjdem na vyšetrenia kvôli prerušeniu.
Po všetkých rozboroch sa Vierka cítila veľmi zle.
Bolo jej ľúto toho maličkého stvorenia v brušku. Myslela na to, že je to určite dievčatko… svetlovlasá, krásna, veselá šidlo.
Na gynekológiu cestovala električkou v návale ľudí. Keď mala vystúpiť, takmer sa vyvalila z dvier. V tom okamihu jej z pleca spadol popruh. Chvíľu nechápala, čo sa stalo. Potom zakričala bol to popruh od kabelky. Zlodeji ho jednoducho prerezali a ukradli kabelku aj so všetkými peniazmi a výsledkami testov.
Neostávalo jej nič iné, len sa vrátiť domov. Niektoré testy musela absolvovať znova, iné sa jej podarilo zohnať a obnoviť.
Druhý raz, keď vystupovala z autobusu, spadla a vyvrtla si členok.
Ak pôjdem tretí raz, zlomím si krk, pomyslela si poverčivo a rozhodla sa: dieťa si nechám. Uľavilo sa jej.
Tehotenstvo prebiehalo dobre, Vierka už vedela, že čaká dievčatko. A zrazu na druhom ultrazvuku zaznela rana: lekárka mala podozrenie na Downov syndróm.
Musíte absolvovať odber plodovej vody amniocentézu, povedala, keď vypisovala žiadanku.
Musím vás upozorniť: tento zákrok je pre plod nebezpečný, môže vyvolať potrat alebo infekciu.
Vierka si všetko premyslela a nakoniec súhlasila.
V určený deň prišla s manželom do Ružinovskej nemocnice. Manžel ostal čakať na chodbe, Vierka vošla do ordinácie s trasúcimi sa nohami. Lekárka začala počúvať srdiečko bábätka bilo príliš rýchlo.
Počkáme, rozhodla lekárka.
Dáme magnézium.
Dostala magnézium a poslali ju upokojiť sa na chodbu.
Po chvíli ju opäť zavolali. Srdiečko sa upokojilo, ale dieťa sa otočilo chrbtom. V tom prípade odber nerobia.
Počkáme, znova povedala lekárka, možno sa otočí tváričkou.
Na tretí pokus všetko vyšlo: dieťa sa otočilo, tep sa ustálil.
Vierke začali dezinfikovať brucho.
Začalo byť horúco, tak otvorili dokorán okno, aby sa trochu vyvetralo. Sestra vzala tácku s nástrojmi vtom vletel cez okno holub. Vyplašený vták lietal po ambulancii, narážal do ľudí i prístrojov. Sestra sa zľakla, pustila tácku, inštrumenty popadali po zemi.
Vierku opäť poslali na chodbu, aby lekári mohli holuba vyhnať a pripraviť nové sterilné nástroje.
Čo sa tam deje? spýtal sa znepokojene manžel.
Holub vletel a narobil poriadny hurhaj.
Vierka, toto je znamenie. Poďme domov.
A tak odišli.
V určený čas Vierka porodila dievčatko.
Dnes má desať rokov.
Svetlovlasá, krásna, veselá šidlo…