– Mýliš sa, tento byt máme prenajatý, – zmätene sa usmiala dievčina.
– Nie je pre teba! – už po stý raz zopakovala Anna Jozefová. – Raz to sama pochopíš!
– Mami, tak sa nemusíš báť, ak si myslíš, že taký moment určite príde, – so smiechom odpovedala Vera.
Samozrejme, dievčina bola veľmi podráždená, že sa jej matka postavila proti jej vzťahu s Petrom, ale neplánovala vzdať sa chlapca len preto, že to matka chcela.
Naopak, Vera si užívala, ak mohla Annu Jozefovú aspoň trochu nahnevať a dokázať, že s Petrom je všetko v poriadku.
– Kam ideš? – prísne sa spýtala žena, keď videla, ako si dcéra balí veci.
– S Petrom sme sa rozhodli prenajať si byt, – radostne oznámila Vera.
– Za čo? Veď je nielen lenivý, ale aj chudobný, – povrchne poznamenala Anna Jozefová.
– Mami, budeme platiť nájom na polovicu. Ak si zabudla, obaja pracujeme!
– Kde on pracuje, pripomeň mi, prosím ťa? – s nedôverou sa usmiala žena. – Na nejakej fabrike?
– Prečo by mal hneď pracovať vo fabrike, aby zarábal peniaze?! Máš nesprávne predstavy o súčasnom svete. Peter pracuje z domu.
– Všetko sú to len výmysly, – nahnevane zvolala Anna Jozefová. – Ty len makáš. Už podľa výzoru je jasné, že je klamár!
– Mami, prestaň ho špiniť! – nahnevaným tónom povedala Vera. – Dobre, volám ti neskôr.
Dievčina si vzala veci a odišla, nechcela sa už ďalej hádať s matkou, ktorá ju svojimi podozreniami štvala.
Týždeň na to si Vera a Peter prenajali jednoizbový byt, ktorý chlapec našiel cez známych, a začali spolu bývať.
Cez deň dievča študovalo na pedagogickej škole a večer si privyrábalo ako upratovačka v dvoch obchodoch.
Peter pracoval výlučne z domu. Vera sa do jeho práce príliš nemiešala.
Dôležité bolo, že chlapec zarábal peniaze, a spolu platili nájom a jedlo.
Zdalo sa, že vo vzťahu páru bolo všetko v poriadku. Jediné, čo ju trápilo, bolo, že ju nezoznámil so svojimi priateľmi.
Vera niekoľkokrát začala rozhovor na túto tému, ale Peter to vždy zľahčil, zato navrhol, že si môže pozývať svojich priateľov.
– Ako oslávime tvoje narodeniny? – spýtala sa po troch mesiacoch dievčina.
– Vôbec nechcem nič sláviť, – chlapec sa zamračil.
– Peter, máš dvadsaťpäť! Okrúhle narodeniny! Musíme niečo spraviť, – trvala na svojom dievčina.
– Nemáme peniaze na reštauráciu…
– Pozveme tvojich priateľov domov! Všetko pripravím, bude to lacnejšie. No tak, Peter, – prosila Vera, a chlapec nakoniec súhlasil.
V deň oslavy strávila dievčina celý čas pri sporáku a k večeru už necítila nohy.
Pripravovala šaláty, smažila fašírky, piekla kura. Peter vôbec v ničom nepomáhal.
O siedmej večer prišli kamaráti oslávenkyne. Bolo ich viac, než pôvodne povedal.
Boli veľmi hluční, a Vera z nich rýchlo unavila. Vyhovorila sa na zaneprázdnenosť a vyšla na balkón.
Pokoj však netrval dlho. Po chvíli sa k nej pridala Nika, známa jej priateľa.
– Máš šťastie, Vera, našla si chlapca s bytom, – s iróniou povedala kamarátka. – Vopred si vedela?
– S akým bytom? Peter má byt? – prekvapene sa spýtala dievčina.
– Samozrejme, že má, – prekvapene hlesla Nika. – Veď v ňom bývate.
– Ako? – Vera nervózne zamrkala. – Mýliš sa, máme ho prenajatý.
– Nemôžete ho mať prenajatý, pretože tento byt dostal Peter od babky z otcovej strany. Bola som tu nejeden raz, a on v ňom býva už päť rokov, – odporovala dievčina.
Vera sa upnulo pozerala na Niku, snažila sa dať si do súvislostí informáciu, ktorú práve dostala.
– Nevedela si to? – zvolala dievčina. – Nič ti nepovedal? Možno ťa chcel otestovať, či si chamtivá na peniaze.
Nika sa hlasno smiala. Zdalo sa, že to robila schválne, aby zosmiešnila Veru.
– Peter, – dievčina prišla k chlapcovi, ktorý pil s kamarátmi pivo, – musíme sa porozprávať!
– Poďme potom. Chalani rozprávajú veselý vtip, – Peter odmietol Veru ako otravný hmyz.
– Nie, budeme sa baviť teraz! – trvalo na svojom dievča.
– Tak hovor pred všetkými, – spravil dúšok z plechovky a mrmlal chlapec.
– Prečo si mi nepovedal, že máš byt? – Vera postavila ruky bokom s hrozivým tónom.
– Nemám nič, – predstieraný úsmev mal na tvári Peter.
– A kto je vlastníkom tohto bytu? Čí je?
– Áno, čí? – spoza chrbta Very sa vynorila Nika. – Tvoj! Všetci tvoji priatelia to potvrdia!
– Áno, samozrejme, – jeden cez druhého kričali priatelia.
– Takže si mi klamal? Počkaj, vlastne komu sme platili nájomné? – vyľakane sa spýtala dievčina. – Tebe?
Peter sa hlúpo usmieval a nervózne sa zahihotal. Uvedomil si, že ho Vera z tej lži odhalila.
Naozaj, za tie tri mesiace, čo pár žil v byte, peniaze za prenájom išli do Peterovho vrecka.
Petra si sama našla byt. Nikdy nevidela majiteľa bytu a nikdy mu nič neposielala.
Avšak teraz sa ukázala pravda o tom, že tých desať tisíc, ktoré Vera dávala Petrovi, išlo priamo jemu do vrecka.
– Ty si ale, Peter, podlíak! – so slzami v očiach povedala dievčina a išla si zbaliť svoje veci.
Žiť s klamárom už nechcela. Jeho lož a túžba po peniazoch zničili všetko dobré, čo vo vzťahu mali. Tomu istému večeru sa Vera vrátila k matke.
– Mami, mala si pravdu, – s trpkosťou povedala dievčina a matke vyrozprávala, ako ju Peter celé mesiace klamal.
Po tomto incidente sa Vera a jej bývalý priateľ už nikdy viac nestretli. Avšak k Verinej uši sa doniesli správy, že Peter a Nika spolu žijú.
