Ty už, Ľubka, nebuď na mňa nahnevaná, nebudem s tebou žiť.
A čo keby sme to skúšali, Marek? Ľubka takmer neblikla očami, na tvári sa jej zatieniť červený odtieň.
Už som ti povedal, Katarína
Mária Nováková prišla na svet, keď Marek ešte chcel v prvom ročnici. Dokonal si pamiatku na jej matku, celej dediny obdivovanú krásku Lúcu, s veľkým bruškom, a na hrdého otca Jozefa. Keď Lúca zo zahradných brán vyvalila kočík, do ktorého si tak rád pozeral, bolo to pre neho ako zázrak.
Marek rástol, a ich dcéra Iriška vyrástla. Už bežala z brán rodičovskej chaty v žiarivom šiatku, s veľkou mašľou na blond vlase. Hrála s kamarátkami, postavila si pri plotku maličký domček. Marek sledoval všetko z okna svojho domu, ktorý stál oproti druhému koncu ulice, priamo oproti chatke Novákových.
Marek, odveď Irišku, prosím, požiadala jedného dňa Lúca. A Marek neodmietol tak takmer rok staral o prvákovú Irišku. Najprv išli do školy potichu, až kým Iriška nevydržala a nezačala mu rozprávať rozličné príbehy a udalosti z hodín. Jej vyučovanie končilo skôr, a trpezlivo čakala, kedy sa Marek uvoľní.
Občas išiel domov v spoločnosti spolužiakov, Iriška kráčala po boku. Zvyknúť si na to a ráno čakala pri bráne, a keď vyšla, chytil ju za ruku a spolu kráčali do školy.
Nasledujúci september Iriška požiada: Môžem ísť s kamarátkami potichu? Už len dievčatá išli vpredu, Marek nasledoval v určitom odstupne, pripravený kedykoľvek pomôcť. A jedného dňa prišla príležitosť. Na ceste sa ocitol hus. Škvákol, krútil krk a mával krídlami, a dievčatá sa báli ísť ďalej. Marek stál medzi nimi a husou, a s výkrikmi poleteli okolo.
Zasa v nasledujúcom roku Marek odišiel študovať do veľkého susedného mesta, kde bola stredná škola, a domov sa vracal len cez víkendy a sviatky. Iriška tak akoby zabudla, kto on je, prechádzala s pohľadom skrytým do zeme a nepozdravila ho.
Neskôr sa prihlásil na leteckú školu a domov chodenie sa stalo zriedkavým. Mami, kto je to, Iriška? odtrhol sa od večere, keď z brán Novákových vyšla vysoká, štýlová mladá kráska.
Naša Iriška! mama sa pozrela z okna a usmiala.
Kedy sa podarilo? po úprimne prekvapení sa spýtal Marek.
Čas prišiel spomenula sa mama s nádychom lásky, a vždy som rada, keď najlepšie od rodičov dostaneme!
Občas ju ešte tajne zahlédol, keď mu tulipánové záclony zakrývali výhľad. Vyšla s vedrami na stojan pri vodovode, vietor rozvinul jej šaty a slnko sa zrazu zlatilo na jej tvári. Ráno išla v prísnom nohavom obleku na skúšky. Marek opäť túžil ju sprevádzať.
Poslednú kvapku bol hlas, ktorý počul pri pomoci otcovi opravovať plot: Taký hlas by ťa zanesie až na koniec sveta! A jedného dňa, keď vychádzal z brány s vedrami, stretol ju pri vodovode.
Dobrý deň! prvíc pozdravila Iriška, zasiahla ho priamo do srdca.
Dobrý deň, Iriška, prekvapene zamŕkol Marek. Vedrá sa pomaly naplňovali, a on nevedel, o čom s ňou rozprávať
Odjel tenkrát s nejakým pochmúrnym túžobným pocitom. Zdalo sa, že napokon sa skutočne zamiloval. Následovala sľub a rozdelenie, a Marek skončil v polárnom mestečku Liptovský Mikuláš.
***
Keď sa príďte zase domov s nádejou, sníval, že práve teraz prizná Iriške svoje city a jej vek už bol vhodný. Prvý deň sa vyplavil po ceste a hneď nastali pracovné dni. Otec, ako vždy, vypracoval plán najefektívnejšieho využitia pomocnej sily. Ráno druhého dňa išli do lesa na diaľkový úsek drevárskej činnosti, potom mali tieto drevá rozbaliť a uskladniť v sále.
Keď sa snažili v krátkom voľne upraviť všetky body plánu, otec pripravil výmenu dna v kúte. To si vyžadovalo úpravu prahovej dvierky a následne aj novú podlahu v kúpeľni. Nakoniec rozhodol ešte vymeniť podlahu v stajni Tak prebehli dva týždne.
Marek občas pozeral na susedské brány, zvyčajne zamknuté. Niekedy z nich vyšli Lúca, niekedy Jozef, ale Iriška nezávidela.
Mami, prečo Irišku nevidím? opýtal sa jedného dňa.
Študuje. Teraz býva v meste, odpovedala mama.
Tak Marek odcestoval späť do Liptovského Mikuláša. O rok neskôr ju stretol len raz, čo mu nesedlo. Opäť sa stal neúmyselným pozorovateľom za tulipánovou záclonou. Po boku nej kráčal dlhý vidiecky chlapec, ktorý niečo rozprával, smial sa nad svojimi vlastnými vtipmi, Iriška sa mu prikývavo usmievala a s nejakou nepríjemnou príťažlivosťou pozerala na toho vysokého.
Marek zistil, že Iriška sa vydala za neho a teraz žijú v rekreačnom stredisku. Pravidelne navštevoval rodičov, a keď ho niekedy prepadla, počul ju
Marek, prestaň už trápiť sa, nie si už chlapčekom, zdá sa, že mama už dávno odhadla, kam smeruje jeho srdce.
