Takže, sobášny list je predsa len pevnejší než len tak bývať spolu? posmievali sa muži Nadine.
Na tridsaťročný stret absolventov nepôjdem, potom by som z toho mala depresiu. Nech idú tí, čo chodili každý rok im je jedno, ako sa zmenili, do telefónu vykričala Nadežda svojej jedinej kamarátke.
A ty ako teraz vyzeráš, že sa tak bojíš? užasla Margaréta. Stretli sme sa pred piatimi rokmi a vyzerala si celkom dobre. Veľmi si pribrala, alebo čo?
To s tým nesúvisí, proste nechcem a hotovo, nepresviedčaj ma, Margo!
Nadežda už chcela rozhovor ukončiť, dúfajúc, že Rita jej rozumela a bude volať ďalším podľa zoznamu. Ale tentoraz sa kamarátka zovrela ako kliešte.
Nadežda, naše rady už tak proredšeli.
Čo, niekto zomrel? Nadežda mimovoľne zhrozene vydýchla. Necítila sa síce už príliš mladá, ale nie natoľko, aby jej rovesníci začali obývať iný svet.
Nie, nie, čo to sem trepeš? Len niektorí odišli zo Slovenska. A ten zosnulý bol Andrej Kováč, ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi, úplne mladý, už som ti to hovorila.
Takže neodporuj, schádza sa celý náš ročník, štyri skupiny, no v skutočnosti tam bude len tridsať ľudí. Veď si už vydala svojho syna? Tak sa môžeš trochu odvázat.
Margaréta ešte niečo hovorila, no Nadežda si znova spomenula na Andreja Kováča. Mal vždy tmavé kruhy pod očami a ťažký pohľad, a chalani z ročníka ho považovali za slabocha.
Ukázalo sa, že Andrej mal slabé srdce. Dobre študoval, sníval o tom, že postaví krásny most v ich mestečku, ale nič nestihol. A čo stihla ona?
Zamilovala sa do Igora, ktorý pracoval ako majster na stavbe, kam nastúpila po škole. Pracoval u nich na výmene, potom odchádzal domov.
Dlhú dobu spolu chodili, Igor ju dokonca pred všetkými nazýval manželkou. Hovoril, že registrované partnerstvo je znakom skutočnej lásky. Ľudia žijú spolu nie kvôli sobášnemu listu, ale z lásky…
Keď Nadežda zistila, že čaká dieťa, Igor sa na výmenu nevrátil. Ukázalo sa, že má tri deti a chorú manželku. Prepustil sa kvôli osobným okolnostiam, ani jej to nepovedal.
Nadežda pochopila, že nemôže nič žiadať od muža s tromi deťmi a chorou ženou.
Odišla zo stavby, kým nikto nič nepochopil. Na rozlúčku sa niektorí muži posmievali:
Takže, sobášny list je predsa len pevnejší než len tak bývať spolu?
Nadežde to už bolo jedno, nastúpila do potravín vedľa domu, kam ju dala známa z ich vchodu. Dohodli sa, že Nadežda, aj keď sa stane matkou, bude pracovať dva dni.
Jej matka súhlasila, že sa postará o Domika, keď jej dcéra tak hlúpo prišla o dobrú prácu!
Ty si ma tak vychovávala! nakoniec vykričala Nadežda, keď ju matka už úplne rozčúlila.
Dúfala som, že aspoň ty budeš slušná, že ťažením školy na dennom ťažilaš, ale ty, Nadežda, si hlúpa! kričala matka.
Aký koreň, taký plod, čo si čakala? odpovedala Nadežda a hneď toho ľutovala…
Potom sa objali a plakali spolu, ale čo zmôžu… Kam teraz pôjde…
Keď ju Rita pozvala na stret absolventov po piatich rokoch, Nadežda samozrejme nešla.
Budú tam rozprávať o rodinách, o práci, ukazovať si fotky, a ona umýva podlahy na troch miestach. V bytovke, v škole a v škôlke. O čom by s nimi hovorila?
Alebo skôr, o čom by oni hovorili s ňou…
Pre Domika bola ochotná robiť čokoľvek, on bol jej jediná radosť.
Navyše, keď Domiko išiel do škôlky, matka rozhodla, že splnila svoju povinnosť. Odišla k sestre na dedinu, vrav
