” Takže ma vrátite späť do detského domova? Teta povedala, že ste sa ponáhľali, vzali ste ma, lebo ste nevedeli, že sa vám narodí vlastné dieťa. A ja nie som váš
Zuzana stála pri sporáku a pekla palacinky. Čoskoro príde manžel z práce a spolu s celou rodinou si dajú večeru.
Bolo to zvláštne, že Janko dnes tak potichu hrá v svojej izbe. Zvyčajne, keď Zuzanka pečie jeho obľúbené palacinky, synček sa motá okolo, hľadí jej do očí a žiadostivo prosí:
Mami, ešte jednu palacinku?
Zuzana mu ju dá, Janko sa už zdá byť plný, ale za chvíľu sa vráti a s evidentným potešením, naťahujúc každú slabiku, prosí znova:
Maaamiiii, ešte jednu?
Zuzana vie, že Janko je dávno sýty, len chce stále opakovať to teplé, nádherné slovo mama. A predtým by Zuzana odložila špachtľu a palacinky, vzala syna do náručia ešte nie je ťažký, Jankovi je len päť. Povedala by: Tak čo, synček, pôjdeme stretnúť tatka z práce?
A Janko by radostne zopakoval:
Áno, mami, pôjdeme stretnúť tatka! a v jeho očiach by žiarilo šťastie. Ešte si nezvykol na tie zázračné slová nikdy predtým nemal mamu ani otca, ale teraz má ich.
A navyše, Janko má teraz svoju izbu a svoju posteľ. A športovú stenu s hojdačkami to mu tatko kúpil! A ešte autíčka, robota, stavebnicu a kopu ďalších hračiek, a všetko je len jeho, Jankove, a nikoho iného. A večer mu mama číta knihy, hladí ho po hlave a hovorí, že ho miluje. Janko sa už takmer preplnil touto láskou a takmer zabudol, čo bolo predtým.
Zuzana chcela syna zavolať, ale vtom dieťa koplo do jej brucha.
Zuzana si pritlačila ruku a dievčatko koplo znova, a ešte raz.
Bože, Zuzana sa každý deň modlí za tento nečakaný dar, len aby bolo všetko v poriadku. Už aj meno dievčatku vymysleli Ivan povedal, nech je Katka. Podľa manželovej starnej mamy Kataríny.
Zuzane hovorili, že nemôže mať vlastné deti, a tak s Ivanom vzali Janka z detského domova, a o rok neskôr hľa, teraz už čakajú dcérku!
Zuzana sa zamyslela a takmer zabudla palacinku obrátiť. Zavolala syna:
Janko, synček, poď už, čo si dnes taký tichý?
Ale znova ticho. Čiže nepočul?
Zuzana vypala sporák a vyšla do detskej izby.
Zvláštne, dokonca ani svetlo nebolo zapnuté. Kde je Janko?
Vtom sa v izbe ozval šuchot. Zuzana rozsvietila a uvidela Janka sedel na pohovke v bunde a čiapke. V rukách držal batoh, plný jeho obľúbených autíčok.
Prečo sedíš v tme? prekvapilo Zuzanu a veselo pokračovala. No tak vstaň a vyzleč sa, čo si vymyslel? Chystáš sa na výlet? Poďme, mám pre teba palacinky so smotanou a kondenzovaným mliekom, no tak, Janko, čo sa deje?
Ale Janko sa ani neusmial. Hľadel upretým pohľadom niekam do prázdna, a potom zrazu spýtal:
Môžem si tieto hračky zobrať so sebou? Veď jej autíčka nebudú treba?
Čo to hovoríš, Janko, čo sa stalo, synček? Kam ideš? Zuzane klesli ruky. Či je to zlá matka, že Janko necíti jej lásku? Asi žiarli, že bude mať sestričku? Ale včera sa predsa tešil.
No, vrátite ma späť do detského domova? Teta povedala, že ste sa ponáhľali, vzali ste ma, lebo ste nevedeli, že sa vám narodí vlastné dieťa. A ja nie som váš
Jankove oči boli plné slz, sotva sa držal a nehľadel na ňu.
Janko, synček, čo to hovoríš? Aká teta? A tu si Zuzana spomenula, ako pred pár dňami stretla susedu. Naozaj začala hovoriť, že vďaka Bohu, že čakajú vlastné dieťa, potom zavrtela perami a pohľadom ukázala na Janka. Ponáhľali ste sa, Zuzanka, ponáhľali!
Ale Zuzana bola presvedčená, že Janko nič nepochopil je predsa ešte malý! Rýchlo sa rozlúčila s netaktnou susedou, nechcela sa pred synom hádať. Ale Janko, ako sa ukázalo, všetko pochopil.
A teraz si myslí, že je cudzí, aký musí byť osamelý!
Zuzana rýchlo objala chlapca. Najprv sa bránil, no potom sa k nej pritisol a rozplakal sa.
Synček, no čo to hovoríš, ty si to zle pochopil, tá teta nič nevie, my s tatkom ťa strašne milujeme a nikdy ťa nikomu nedáme!
Zuzana mu zložila čiapku a bundu a dlho tak sedeli, objatí, v tichosti na pohovke.
Keď sa narodila Katka, Janko zostal s tatkom doma, starali sa o domácnosť. Potom išli po mamu a sestričku.
Janko sa veľmi bál, či sa sestre bude páčiť.
Ale keď videl, aká je malinká, zhovievavo sa usmial. Mami, veď kam by taká malá chodila bez staršieho brata? Naučím ju hrať sa s autíčkami, bude nás to baviť!
Teraz Janko neodíde od sestričky, čaká, kým vyrastie, aby ju rodičia mohli presťahovať k nemu do izby.
Zatiaľ je mamin prvý pomocník
Aj dnes večer ho mama zavolala: Synček, Janko, Katku som pripravila, poďme rýchlo, ideme stretnúť tatka z práce.
A Janko už stojí v chodbe, pripravený: Mami, ja podržím dvere, vychádzajte s kočíkom!
Zišli výťahom, vyšli von, a vtom do vchodu vošla tá istá žena.
Janko pevnejšie stis
