Osem rokov som prenajímala byt jednej dvojici chlapcovi a dievčatine, obaja boli príchodní. Chlapec pracoval v autoservise, dievča bolo predavačka-poradkyňa. Peniaze z prenájmu kryli náklady na moje bývanie, na prenajímaný byt a na benín mi ešte aj niečo zostalo. S nájomníkmi som mala čisto obchodný vzťah, počas všetkých tých rokov som na nich nemala žiadne výhrady.
Minulý rok mi však dievča zatelefonovala v slzách. Povedala mi, že jej našli nádor v prsníku, že sa len ťažko dostala k lekárovi, čakala celé veky na výsledky testov a nakoniec zistili, že je to rakovina, tretie štádium. Keď sa to chlapec dozvedel, opustil ju. Nemala nikoho, kto by jej pomohol priateľov síce mala, ale nie najbližších, a navyše nemali veľa peňazí. Za nájom už nemala čo platiť, lebo hlavným živiteľom bol chlapec, a sama by to neutiahla. Prosila ma o dva týždne, aby sa stihla vysťahovať. Rozhodla sa vrátiť do svojej dediny, kde bola aspoň nemocnica. Operáciu by jej urobili tu, ale následnú starostlivosť by už riešila tam.
Ja som však vedela, že musí zostať v meste lečiť sa tu, prežiť. V našej nemocnici mali lepšiu šancu, vyššiu úroveň. Povolila som jej, aby počas liečby bývala v byte zadarmo. Ak by aspoň čiastočne platila energie, bolo by to fajn, ak nie no čo, prežijem aj bez toho. Bola mi nesmierne vďačná, plačúc. Z dediny za ňou prišla matka, aby ju po operácii opatrovala. Všetko dopadlo dobre prežila operáciu, absolvovala chémiu, nastala remisia.
Kým tam bývali, naozaj prispievali na energie, aj keď nie vždy v plnej výške. Hovorili, že nemôžu úplne nič neplatiť. Najhoršie však bolo počuť od ľudí, ktorí o tom vedeli, že som blázon, že som zbytočne prišla o peniaze a mohla som byt prenajať niekomu inému. Hovorili to kolegovia, niektorí priatelia, dokonca aj moja matka! Čo sa to s ľuďmi stalo? Sú tak bezcitní, že nevedia vcítiť sa do človeka, ktorého život tak tvrdo zasiahol?
Chlapec sa k nej nikdy nevrátil, ešte jej nadával, že bude mať len jedno prso, že bude škaredá. Dievča bolo krásne, ale počuť také niečo to bol čistý horor. Teraz je už v poriadku, zdravá, chodí na preventívne prehliadky a prognózy sú dobré. Pracovala, pokračovala v prenájme môjho bytu, a potom našla nového priateľa toto leto sa berú! Som za ňu strašne rada, počas všetkého sme sa spriatelili, a ja budem dôležitým hosťom na jej svadbe.
Na jarmý plánujú zobrať hypotéku a odsťahovať sa. Nezchudobnela som, hoci bez peňazí z prenájmu to bolo niekedy ťažšie, nebudem klamať. Ale som rada, že som mala silu pomôcť človeku zachrániť život a zdravie to je predsa viac než peniaze.
