V tichom vidieku Prievidza, kde slaný vietor z rieky splýva s vôňou bukových lesov a staré domy ukrývajú ozvenu minulosti, Martin a Zuzana, mladomanželia, si zariaďovali nový domov. Začali s úklidom, aby oživili staré steny. Martin zostúpil do pivnice, aby upratal. Vytiahol desiatky pohárov s džemom a naloženými uhorkami, prekvapene si zapískol.
„Zuzka, tvoji rodičia také milujú naložené uhorky?“ zakričal.
„Kam by im také veľké množstvo?!“ vykríkla manželka, rozpačito zdvihla ruky.
Martin upratal pivnicu a na druhý deň sa vrhol na druhú, ktorá bola pod dielňou starého otca. Tam vládol chaos. Keď vynášal odpad, všimol si pod policou dve podozrivé tehly. Vytiahol ich a za nimi našiel zhrdzavenú kovovú krabicu. Srdce mu zaľahotalo. Keď ju otvoril, zíval s neverou vo vlastné oči.
Posledný rok bol pre Martina nabitý udalosťami. Dokončil univerzitu, oženil sa so Zuzanou – stretli sa na ekonómii. Pracovali v supermarkete, šetrili na svadbu. Oslavu mali veľkú, ale otázka bola – kde budú bývať? Na dedine bývala Martinova stará mama, ktorá sa starala o svojho otca, pradeda Martina. Ten sa dožil 92 rokov a nedávno zomrel. Rodičia sa rozhodli vziať starú mamu k sebe a dom pradeda venovali mladým. Martin so Zuzanou boli nadšení – dom bol priestranný, pevný. Kež babka prevádzala dom na vnuka, záhadne dodala:
„Tvoj pradedo bol bohatý, kým sa nezbláznil. Ale aj potom sa ešte hýbal po dome, len ráno zabudol, čo robil.“
„Babička, prečo to hovoríš?“ prekvapene sa spýtal Martin.
„Martinku, pozorne všetko prehľadaj. Možno nájdeš poklad.“
„No ták, poklad?“ zasmial sa.
„Nesmej sa! Pred pätnástimi rokmi, keď mu už zlyhávala pamäť, sme našli jednu sumu. Tvojim rodičom za to kúpili byt a auto. Ale cítim, že to nebola posledná…“
Mladomanželia sa nasťahovali a dali sa do práce. Zrekonštruovali dom, minuli všetky svadobné úspory – na nábytok už neostali. Martin, zručný remeselník, opravoval starý pradedov nábytok, časť doniesli rodičia. Bolo v čom žiť! Potom sa pustil do pivníc – boli dve: jedna pod domom, druhá pod dielňou. Domácu pivnicu upratal prvú – zemiaky ešte neboli vykopané, zeleninu nespracovanú. V minulých rokoch to s otcom vždy upratali, teraz plánovali kopanie na víkend. Matka sľúbila, že príde, svokor so svokrou tiež pomôžu.
Pivnica bola plná – poháre s džemom, naložené uhorky – desiatky!
„Zuzka, tvoji rodičia také milujú naložené uhorky?“ spýtal sa Martin.
„Kam by im také veľké množstvo?!“ vydesila sa.
„Teraz to vyhodím, poháre vrátime. O víkende roznesieme rodičom,“ rozhodol.
Pivnicu vyvetrali a na druhý deň Martin zamieril do dielenskej pivnice. Tam bol úplný neporiadok. Vyzerá to tak, že tam ani pradedo, ani babička desať rokov nevkročili. Police boli prehnité, poháre rozbité, vzduch ťažký. Martin vynášal odpad, kým si nevšimol pod policou podozrivé tehly. Vytiahol ich – za nimi bola zhrdzavená kovová krabica. Triasiace sa ruky ju otvorili… a on zatajil dych. Doláre! Desať balíčkov po desaťtisíc!
Vbehol do domu, zamkol dvere:
„Zuzka, pozri, čo som našiel!“
„Aaaa!“ Zuzana sa chytila za tváre. „Koľko!“
„Babka hovorila, že pradedo bol bohatý. Asi to schoval a zabudol,“ Martin vzal jeden balíček. „Sú staré, z minulého storočia.“
„Aj tieto,“ skontrolovala Zuzana druhý.
„Len dva balíčky sú nové, ostatné banka nevezme,“ vzdychol si.
„Dvadsať tisíc nám stačí na začiatok podnikania,“ zamyslene povedal.
„Marto, aké podnikanie v dedine? Chceli sme predsa obchod v meste!“ zvolala.
„A otvoríme.“
„Počkaj, najprv sa dozvieme o starých dolároch,“ hodila sa k notebooku. „Niektoré banky berú, ale so zrážkou.“
„Nech je so zrážkou,“ pritakal.
„Marto, sme boháči!“ objala ho.
„Neunáhluj sa! Predstav si, ako prídeme s tými starými dolármi do banky. Čo ak budú chcieť vysvetlenie? Musíme to riešiť.“
„Zvládneme to,“ povedala s istotou.
„A ešte, Zuzka, ak to vyjde, musíme sa podeliť s rodičmi – tvojimi aj mojimi. Oni na svadbu toľko dali. A babke tiež – je to jej dom. A hlavne – postaviť pradedovi poriadny náhrobok.“
„Samozrejme, Marto, podelíme sa! A náhrobok postavíme,“ súhlasila.
V sobotu prišli rodičia a babka – kop„Zemiaky môžu počkať, dnes máme dôležitejšiu prácu,“ povedal Martin a rozložil peniaze na stôl.
