Tajomstvo so sebou nezobrala
Po skončení pedagogickej fakulty sa Zuzana vrátila do rodného mesta. Veľmi chcela učiť vo svojej bývalej škole. Už počas štúdia všetci vedeli, že chce byť učiteľkou, a dokonca v tom boli istí.
“Naša Zuzanka je vytrvalá a odhodlaná, v živote si dosiahne, čo chce,” hovorievali o nej spolužiaci aj učitelia.
Do školy vstúpila pekná a sebavedomá mladá žena a prešla do riaditeľky:
“Dobrý deň, pani riaditeľka Horváthová.”
“Dobrý deň,” zdvihla hlavu riaditeľka a prehliadla si ju cez okuliare. “Počúvam vás… Bože, Zuzana Kováčová, to si ty?” Vstala z miesta.
“Áno, pani riaditeľka, som to naozaj ja. Sľúbila som, že budem učiť v našej škole, a doniesla som dokumenty.”
“Som rada, Zuzana… Tvoje druhé meno je Róbertovna, či? Takže Zuzana Róbertovna, učiteľka dejepisu. Výborne, konečne si si splnila sen.”
Tak sa Zuzana stala učiteľkou dejepisu. Žiaci vyšších ročníkov najprv skúšali jej trpezlivosť, ale nakoniec si získala ich rešpekt. A to veľa znamená.
Čoskoro sa Zuzana zoznámila s Miroslavom. Po škole pracoval ako inžinier v miestnej továrni. Schádzali sa, rozprávali sa a oženili sa. Ešte počas vzťahu jej Miroslav navrhol:
“Vezmime sa, ale deti zatiaľ nebudeme mať. Najprv sa musíme postaviť na nohy, potom zvážime túto zodpovednosť.”
“Súhlasím, ale nechceme to odkladať príliš dlho. Rok, dva. Veď čo je to za rodinu bez dieťaťa?”
Tak sa dohodli. Prešiel čas a už tretí rok ich manželstva, keď Zuzane “dobrí ľudia” oznámili, že jej manžel Miroslav má románik s kolegyňou. Okamžite tomu uverila, pretože Miroslav bol pekný muž, rád žartoval a vždy mal okolo seba ľudí.
Doma bol škandál a nakoniec Miroslav priznal, že mal pomer, ale prisahal, že sa to už nikdy nezopakuje.
“Prepáč, Zuzka, prepáč. Prísahám, že si to už nedovolím. Viem, že som ťa urazil. A ty si to nezaslúžila.”
Zuzana bola zranená a sklamaná. Niekoľko mesiacov žili ako spolubývajúci, ale manželovi sa podarilo získať si ju späť. Zdalo sa, že zabudla. Aspoň jemu sa to tak zdalo. Nikto o tom nehovoril. Miroslav sa stal vzorným rodinným mužom, najmä keď o niekoľko mesiacov zistil, že manželka čaká dieťa. Dala mu to vedieť priamo:
“Miro, budeme mať dieťa. Porodím, aj keď budeš proti.”
“Nie, nie som proti,” okamžite súhlasil.
Narodila sa krásna dcérka Viktória. Prišli nové povinnosti, ale aj radosti. Obaja boli unavení, niekedy nevyspaní, ale všetko bolo v poriadku. Miroslav už nepozeral na iné ženy. Miloval svoje dievčatá. Bol starostlivým manželom a otcom.
Vonku vyzerali ako ideálny pár. Roky plynuli. Napriek skrytému hnevu vytvorila Zuzana v rodine atmosféru lásky. Ale na manželovu zradu nikdy nezabudla. Nosila v sebe tajomstvo. Pre vonkajší svet boli dokonalí a mnohí im závideli.
“Dievčatá, dnes ideme do cirkusu, kúpil som lístky. Videli ste plagáty po meste,” povedal Miroslav manželke a dcére.
“Ó, tatko, chcem do cirkusu!” radovala sa Viktória, ktorá chodila do prvej triedy. “Mamka, oblečiem si svoje obľúbené modré šiatky s mašličkou.”
“Ty si naša krásavica,” hovoril otec, pozorujúc dcéru, ako sa točí pred zrkadlom v pekných šatkách s kučeravými blond vlásokmi.
Viktória bola poslušné dievča, neprinášala roztom problémy a mala výborné známky. Zuzana Róbertovna bola na svoju dcéru hrdá. Učitelia jej občas žartom hovorievali:
“Viký, asi pôjdeš tiež na pedagógku?”
“Nie, ona je skôr technický typ. Snáď sa mala narodiť ako chlapec. Rozumie fyzike a stále je s otcom v garáži pri aute,” usmiala sa Zuzana na učiteľskej.
Školské roky Viktórie rýchlo plynuli a zrazu bola študentkou na technickej univerzite. Šfudovala v inom meste, domov chodila na prázdniny a občas na víkendy.
“Ako ti to ide na škole?” pýtal sa Miroslav.
“Skvele, tatko, neboj sa.”
Prešlo viac ako dvadsť rokov manželstva, dcéra dospelá. Nikdy sa neporozprávali o druhom dieťati. Táto téma pre nich bola zatvorená. Možno o tom každý potichu uvažoval, ale nikdy to nevyspomínal.
Keď už Viktória končila štúdium, oznámila:
“Mama, oco, po promócii sa s Erikom vezmem. Takže pripravte sa na svadbu.”
Rodiaci znali jej priateľa. Dcéra sa s ním stretávala pol druhého roka. Erik bol vychovaný a sebavedomý mladý muž z dobrej rodiny, študoval na tej istej univerzite, ale na inom odbore.
“Dobre, dcéra, máš na to právo,” súhlasil otec. “Je rozumné, že ste sa rozhodli po škole. Nájdeš si prácu a vstúpite do dospelého života.”
Ale plány zmenila matka, aniž by to chcela. Zuzane sa začalo horšiť zdravie. Miroslav naliehal:
“Zuzka, musíš ísť na vyšetrenie. So zdravím sa nežartuje.”
“Dobre, Miro, zajdem… ak sa to zhorší,” stále to odkladala.
Nakoniec šla, až keď ju zobrala sanitka. ZákeZuzana podľahla chorobe a až po jej smrti Viktória objavila starý list, v ktorom sa dozvedela, že jej skutočným otcom nie je Miroslav, ale učiteľ Jozef, s ktorým mala matka krátky vzťah po tom, čo odhalila manželovu nevernosť.
