Tajomstvo starej fotografie
Ján a Alena študovali v rovnakej skupine. Dievča ako dievča, nič zvláštne. Ale či už prišiel čas zamilovať sa, alebo sa v Alene niečo zmenilo, len raz Ján na ňu pozrel inými očami, akoby ju nepoznával, a svet okolo sa mu prevrátil naruby, stal sa iným v očiach zamilovaného chlapca.
Po vyučovaní ju čakal pri vchode do školy. Ale Alena prebehla okolo, ani si ho nevšimla. Pribehla k nejakému mladému mužovi a spolu odišli. Ján ešte dlho stál a pozeral sa im za chrbtom, dokým nezmizli z dohľadu, snažiac sa potlačiť sklamanie a hnev v srdci.
Čo vlastne chcel? Že bude čakať, kým ju konečne spozná? Bolo by nereálne, aby také dievča ako Alena nemalo priateľa.
Raz prišla na vyučovanie s očami červenými od slz. Celý deň bola utlmená a zamyslená. Ján ju znova čakal pri škole. Tentoraz ju nikto nevyzdvihol, a tak sa odhodlal pristúpiť.
“Domov?” spýtal sa.
“Nie, k starej mame. Teraz u nej bývam. Je chorá.”
Alena mu povedala, že stará mama má vysoký tlak a bolia ju kĺby. Na jar sa jej vždy prihorší. Ani nevychádza von.
Ján kráčal vedľa nej a sotva počúval, cítil sa ako v siedmom nebi. Srdce mu radostne bilo v hrudi a v hlave mu pulzovalo to najkrajšie meno na svete – Alena, Alena, Alena.
Bývala tri zastávky od školy.
“Nepozývam ťa dnu. Stará mama sa necíti dobre,” ospravedlnila sa pred svojím domom.
Nasledujúci deň sa Ján spýtal, ako sa jej stará mama cíti.
“Celkom dobre. Len mama prišla včera večer s novým manželom. Stará mama sa rozrušila, tlak jej vyskočil tak, že museli volať pohotovosť. Radšej by neprišla,” odpovedala Alena.
“Všetko je jasné. Alene sa nevydaril vzťah s otčimom. Možno práve preto sa presťahovala k starej mame?” Ale Ján sa na to nevyptával.
Skôr ako začali letné skúšky, Aleninej starej mame zomrelo. Ján bol stále pri nej, podporoval ju a tešil. Po pohrebe ostala Alena žiť v babkinom byte.
“Nebojíš sa babkinho ducha?” spýtal sa raz žartom Ján, keď ju sprevádzal domov.
“Nie, aj keď jej charakter nebol práve anjelský, bola láskavá, aspoň voči mne.”
Raz sa Ján odhodlal a spýtal sa na to, čo ho dlho trápilo – kam sa podel ten chlapec, ktorý Alenu vyzdvihoval pri škole? Zamračila sa a s pokrčeným nosom odpovedala, že si vzal jej matku.
“Predstav si, teraz je môj otčim,” povedala Alena a sklopila hlavu, schovávajúc tvár.
Po prvej skúške pozvala Alena Jána na návštevu. Neobvyklý byt s ťažkým starým nábytkom a vybledlými tmavými tapetami sa mu páčil. Na stole ležal starý fotoalbum.
“Môžem?” spýtal sa, ukazujúc naň.
“Pozri. Vyberala som babkinej fotografiu na náhrobok…” Alena sa pritiahla k Jánovi na pohovku a tiež si začala prezerať rodinné fotky, sprevádzané krátkymi komentármi.
“To som ja ako malá. A to sú mama s otcom, ešte ma nebolo.”
“Tvoji rodičia sa rozviedli?” spýtal sa Ján, spomenuvší si, že Alenina mama sa nedávno vydala.
“Áno, otec nezniesal mamin výbušný charakter. Bola som ešte malá, keď sa rozviedli. Už dávno má inú rodinu. Nestýkame sa.”
“A toto?” Ján ukázal na staršiu ženu s tvrdým nepriateľským pohľadom a zovretými perami.
“To je babka bez príkras. V poslednom čase bola práve taká.” Alena prelistovala album.
“A toto je babka ešte mladá. Krásna, čo?” ukázala na inú fotografiu.
Na Jána sa usmiala černooká sympatická dievčina v ľahkej kvetinovej šatičke. Ani neveril, že je to tá istá osoba, len mladšia, ale nekomentoval to.
Alena opäť prelistovala.
“Počkaj, vráť sa späť,” požiadal Ján. “To je tiež tvoja babka?” spýtal sa, ukazujúc na fotku, kde stála tá istá usmiata mladá žena s chlapcom. “A kto je vedľa nej?”
“Neviem. Asi kamarát alebo príbuzný. Babka predo mnou nikdy neprezerala album. Tak som sa nemala koho spýtať.” Všimla si, že Ján neodtrhne oči od fotky. “Ján, čo je?”
“Musím ísť.” Zrazu zatvoril album, vyčnievajúc oblak prachu. “Zavolám ti zajtra,” povedal už pri dverách.
Chvíľu váhal, akoby chcel niečo povedať, ale nakoniec vyšiel z bytu.
Nešiel domov, ale za starým otcom, ktorý býval na druhom konci mesta. Cestou zamyšlene hľadel z okna, ale sotva niečo videl.
“Ján?! Nečakal som ťa. Dlho si ma nenavštívil. Poď dnu,” tešil sa otec.
“Ako škola? Bez chvostov dúfam? A čo osobné záležitosti?” zasypal ho otázJán sa usmial, pretože vedel, že jeho láska k Alene bola silnejšia ako všetky tajomstvá minulosti, ktoré ich teraz spájali.
