Nikto presne nepamätá, odkiaľ sa vzala teta Zuzana – mámina kamarátka. Vždy mi pripadalo, že tu bola odjakživa – ako tma, šváby alebo Karel Gott. Otec tvrdil, že je agentkou tajnej vlády, ktorú poslali medzi ľudí na sociálne experimenty. Starý otec bol presvedčený, že teta Zuzana je piaty jazdec Apokalypsy, vyhodený z tímu pre prílišnú horlivosť. Ani mama nevedela poriadne vysvetliť, odkiaľ sa poznajú. Teta Zuzana bola ako ten záhadný kľúč na kľúčenke – nevieš, na čo slúži, ale vyhodiť ho sa bojíš.
Teta Zuzana nemala ani manžela, ani deti, ale mala kopu voľného času. Takéto ženy sú nebezpečnejšie ako epidémia. I keby si jej nohy zaliala betónom a hodila na dno mora, aj tam by rozbehla nejakú činnosť, až by celý morský svet narástol nohy a utiekol na pevninu.
Ak išlo o obchodného ducha, teta Zuzana mala obchodný infarkt. Každý rok nás zatiahla do svojho nového projektu a utiecť sme nemohli ani do inej krajiny. Teta mala pas, víza, ovládala tri jazyky, ale v žiadnom z nich nepoznala slovo „nie“.
Raz predávala kubánsku kozmetiku, po ktorej mame narástli hodvábne fúzy a stala sa závislá. Potom pletené spodné prádlo zo syntetického merina – tu trpel otec. Sľubovala mu „mužnú silu“ a žiadala spätnú väzbu. Otec ju dal už po troch dňoch. Vraj mu v ten večer volal Fero Rýchly a žiadal autogram.
Staremu otcovi zasa predávala doplnky stravy na „očistu čriev a normalizáciu tlaku“. Potom ho týždeň ukazovali v správach a mesiac v predpovedi počasia, len čo vyšiel von.
Mala kopu nápadov: domáce mydlo s výluhom z borského, zdravé sladkosti z koriandra a bodliakov, výrobky z úhora. Vedela hodiny rozprávať o výhodách svojich produktov, až človek začal späť evolúciu a postavil sa na štyri. Keď už vieru v Boha, vedu a zdravý rozum stratil úplne, ponúkla zľavu. A obeť sa vzdala. My ako „blízki priatelia“ sme mali „šťastie“ – dostávali sme zadarmo vzorky.
Pred mesiacom začala robiť domáci syr a nosiť ho nám vo všetkých možných stavoch. Vôňu sa nedá opísať. Myslím, že náš byt nebude na predaj ani na prenájom aspoň desať rokov – a ani celý vchod. Iba starý otec sa tešil – už nemusel prať ponožky a dokonca ho chválili za zásadovosť.
Syr bol čudný. Ničil strúhadlá, vybuchoval v mikrovlnke a vyparil sa v rúre. Niekedy sme mali pocit, že útočí na ostatné jedlá v chladničke a mení ich na seba.
Raz som ho skúsil pridať do cestovín a poliať kečupom. Výsledkom bol obohatený urán a teraz máme zakázaný výjazd zo Slovenska na sedem rokov.
Mama prosila o trpezlivosť. Teta Zuzana tvrdila, že prvý pokus nevyšiel, ale ďalšia várka bude „bomba“. Keď to starý otec počul, chodil týždeň s kladivom a vyhrážal sa, že nás vyškrtne zo závetu, ak uvidí v tanieri aspoň kúsok syra. Otcovi bolo ťažšie – miloval mamu viac ako život (sám si mohol), takže na výber nemal.
A ja? Teta Zuzana mi povedala, že dnešné deti majú v sebe celú MendA keďže ten syr nakoniec chutil tak dobre, že sme ho všetci zjedli aj napriek pochybnostiam, teta Zuzana mu hneď dala nafúknuté ceny a začala ho predávať celému sídlisku, až kým nám ho polícia nezakázala kvôli „neobvyklej aktivite v kanalizácii“.
