V temnom jesennom večeri som pochopila, že v mojom bruchu sa usadil syn. Vedela som hneď, že to je syn, a nie, povedzme, červ. A tak som ho začala s veľkou zodpovednosťou pestovať. Kŕmila som ho vitamínmi, sýpala do seba vápnik a statočne prehĺtala rybí tuk. Syn si mojich snáh nevšimol a za päť mesiacov mi nafúkol brucho do veľkosti plážovej lopty. Stále sa hýbal a škytal.
Nosila som svoj bruch s hrdošou, prijímala gratulácie a mandarínky, ktoré som jedla aj s ich šupkou a so zalomeným úsmevom. Večer sme so synom počúvali Vivaldiho a tragicky škytali v rytme ročných období…
V šiestom mesiaci som zrazu zistila, že olizujem kameň z riasami, ktorý som vybrala z akvária. Nechcela som to robiť. Syn mi to prikázal. V siedmom mesiaci som začala v kile jesť surovú pohánku. Syn sa nado mnou vysmieval. V ôsmom mesiaci sa mi zmestili už len babkine župany a kostkovaný overal, v ktorom som vyzerala ako žena Karlsona. Syn vyrastal a nedal mi na výber.
V deviatom mesiaci som už nevidela svoje nohy, čas dňa som určovala podľa intenzity synovho škytania, jedla som riasy, surovú pohánku, mandarínky so šupkou, aktívne uhlie, suchú hlinu určenú na masky proti pŕhľam, žula som cigaretové filtre a banánové šupky. Nestrihala som si vlasy, lebo baba Mária z prízemia zakrákala, že tým zkracujem synovi život. Nevystrčila som ruky nad hlavu, aby sa neovíjal pupočnou šnúrou. Nikto sa neodvážil piť z môjho hrnčeka.
Úprimne som sa snažila, aby syn neprišiel na svet skoro. Zápasila som so sviečkami s papaverínom, aj keď som ich nevsúvala tam, kam treba. Čo na tom, že som sa pomýlila o pár centimetrov… Rozškrabala som si brucho do krvi a vážne som sa bála, že každú chvíľu praskne.
Kúpila som synovi kočiar, postieľku, dvadsať dve balenia plienok, vaňu, podstavček do vane, zelenú vodu, vatu, sterilné obväzy, desať fliaš, tucet dudlíkov, asi dvadsať plienok, tri deky, dve matrace, ohrádku, bicykel, osem čiapok, kopy oblečkov, päť uterákov, dvadsať bodiek rôznych veľkostí, vreckoviek bezpočet, šampón, olej na zadok, trubičku na odvádzanie plynov, odsávačku hĺz, klystír, dve termofory, zubnú kefku, hudobný kolotoč, dva vrecia chrastiacich hračiek a žltý nočník.
Vozila som nočník v kočári po byte, prala a žehlila všetkých dvadsať plienok, pätnásť oblečkov a tak ďalej, zatiaľ čo moja mama potajme volala psychiatrovi.
Syn sa mal narodiť medzi 12. júlom a 3. augustom.
Dvanásteho júla som si pripravila dve tašky. V prvej boli žabky, sprchový gél, šampón, zubná kefka, papier, pero, vreckovky, hrebeň, ponožky, guma do vlasov a žetóny na telefónnu budku. V druhej dve plienky, plienka na 3 kg, vreckovka, modrá čiapočka, modrý „obálkový“ bálik so zajačími ušami, krajkový rožok a dudlík v tvare slona.
Trinásteho júla som tašky presťahovala do svojej izby a postavila ich pred posteľ.
Štrnásteho júla som kúpila prechádzkový kočiar a presunula do neho žltý nočník.
Pätnásteho júla odo mňa utiekol manžel do inej izby.
Šestnásteho júla som zhltla šokovú dávku rybieho tuku a na dva dni som okupovala záchod.
Devätnásteho júla som sa ráno chcela rozplakať. Vyšla som do obývačky, sadla si pod stolnú lampu, vytiahla z vrecka svojho obrovského župana Tetris a začala prehrávať, pričom jemno poštekaPo hodine ma našiel môj otec, pozrel na mňa, zamyslel sa, potiahol sa za bradu a potichu odišiel, zatiaľ čo v mojom srdci tícho narastal pocit, že sa niečo nezadržateľne blíži.
