Gabriela sa vydala veľmi mladá, a keď vo veku 23 rokov porodila syna, neprejavila veľkú túžbu starať sa oňho. Miesto toho ho nechala u jeho starej mamy, občas jej poslala nejaké peniaze, kým si sama užívala bezstarostný život s manželom. O dva roky neskôr boli okolnosti také, že syna museli priniesť spať domov, ale Gabriela akoby ho ani nepoznala a držala si odstup. Poslala ho do jaslí, aby mala s ním čo najmenej kontaktu, neskôr ho zapísala do škôlky, kde sa stretával s posmeškami a mal ťažkosti v učení.
Rodičia chlapca sa nezapájali do jeho výchovy ani vzdelávania, a keď ich škola chcela vtiahnuť do spolupráce, manžel Gabriely reagoval prísne a hrubo. Po absolvovaní školy Gabriela syna poslala pracovať do fabriky, kde neskôr stretol svoju budúcu manželku. Mladý pár dostal od vedenia fabriky menší byt. Gabriela však zostala voči svojim vnúčatám ľahostajná, len im občas poslala nejaké eurá k sviatku či na Vianoce.
Keď Gabriela prišla do dôchodku, chcela to osláviť veľkou oslavou. Požiadala syna o pomoc a žiadala, aby použil peniaze, ktoré im sem-tam posielala, na nákup jedla a darčekov pre vnukov. Syn s manželkou poslali deti na dedinu, aby oslavu nerušili, a pripravili všetko starostlivo. Gabrielu privítali a hostia sa radovali až do noci.
No keď hostia odišli, Gabriela synovi a neveste oznámila, že odchádza skôr a nemôže zostať, aby videla vnukov, ktorí sa mali čoskoro vrátiť od druhej starej mamy. Nechala im len malý kúsok torty, aby si ho rozdelili. Syn to niesol veľmi ťažko cítil sa jej nezáujmom hlboko dotknutý.
O týždeň neskôr Gabriela synovi opäť volala, že potrebuje ísť do nemocnice na operáciu a prosila ho, aby jej priniesol niektoré veci. On jej chladne odpovedal, že s manželkou odchádzajú na dovolenku, o čom ona už dávno vedela. Poradil jej, nech zavolá otcovi.
Nakoniec niekto povedal Gabriele, že svet sa netočí len okolo nej, a jej syn konečne postavil seba a svoju rodinu na prvé miesto.
