Rozhodol som sa, že sa ožením, povedal syn pri večeri.
Otec sa zasmial, mama zastala s lyžicou v ruke a pozrela na syna.
Čo to hovoríš? spýtala sa prekvapene. S kým?
Je nová. Taká krásna, taká múdra, taká čarovná, povzdychol si chlapec a podoprel si hlavu rukou.
Kvôli tejto dievčine stratil chuť do jedla a nič sa mu nedarilo, nevedel sa na nič poriadne sústrediť.
Vie o tom tá dievčina? spýtal sa otec, snažiac sa potlačiť úsmev.
Áno… Dnes som jej to povedal a ona povedala, že jej to nevadí, len chce, aby som mal byt.
Máš byt? mama sa zarazila.
Jasné, že mám. Teda, bývame v byte. Otec má auto a sľúbil som jej, že si ho požičiam na svadbu…
Otec pokrútil hlavou, akoby chcel naznačiť, že na to veru nepodpisoval a synovi auto tak skoro nepožičia.
A čo ona? Je to dobrá nevesta? mama sa pustila do rozhovoru.
Áno, odpovedal syn nadšene. Je milá a pekne rozpráva.
Mama sa už neudržala v smiechu a ukázala na synov tanier.
Nakoniec, nič neješ.
Daj mu pokoj, stále myslí na svadbu, zažartoval otec. Ale zakazujem ti ženiť sa, kým mi neukážeš známky z matematiky a slovenského jazyka.
Syn na otca vystrúhal vystrašený pohľad. Celý deň myslel len na dievča, domáce úlohy si neurobil a diktát napísal príšerne, lebo ho nová spolužiačka stále rozptyľovala. Bola najkrajšia, akú kedy videl. A nebol jediný, koho očarila, preto všetku svoju energiu venoval tomu, aby si získal jej srdce, namiesto učenia.
No tak, oci!
A teraz už dojedz a choď si urobiť domáce úlohy. Žiadna svadba, žiadny byt, žiadne auto, kým tvoje známky nebudú lepšie než štyri.
Syn sa cítil dotknutý, ale poslušne vstal od stola a odišiel do izby.
Ach, tí piataci, povzdychla mama.
No povedzte, prikývol otec.
