Koľkokrát som mu vravela, aby sa s ňou neoženil. Ešte pred svadbou som ho doslova prosila, nech to nerobí. Ale počúval ma? Bol zaľúbený. A teraz má, čo má.
Pred pár dňami mi zavolal môj syn. Už podľa jeho hlasu som vycítila, že je chorý. Matku neoklameš. Syn ma poprosil, aby som prišla. Povedal mi, že jeho žena, keď zistila, že je chorý, si zbalila veci a odišla k svojim kamarátkam a nemal nikoho, kto by mu urobil čaj alebo navaril slepačí vývar.
Ani telefón mu nedvíhala. Hoci už bolo neskoro, rýchlo som sa vydala za ním. Cestou som sa zastavila v lekárni a kúpila som lieky. Stále som na ňu myslela. Musela opustiť choreho muža a ísť za kamarátkami. Môj syn bol naozaj veľmi chorý. Keď som ho zbadala, chcela som volať sanitku, ale prosil ma, aby som ešte počkala.
Bol celý rozpálený. A v byte nemal vôbec nič. Našťastie som kúpila lieky a priniesla niečo pod zub. Ťažko som sa držala, aby som na ňu nezačala kričať. Aká žena! Nechá muža chorého samotného, v byte okrem jej tabletiek na chudnutie nič, v chladničke len ozvena. Urobila som synovi čaj a bežala som do obchodu. Potreboval aspoň vývar.
Až keď si odpočinul a najedol sa, začalo mu byť lepšie. Prešla mu horúčka. Jeho nádherná prišla domov o tretej ráno a šírila vôňu alkoholu. Asi sa dobre bavila. Moje slová o liekoch ju ani trochu nezaujímali. Len kvôli synovmu stavu som z toho neurobila drámu. Ale jemu k tomu veľa nechýbaloNa druhý deň ráno som sa ticho zbalila, pobozkala syna na čelo a pri odchode som sa v chodbe stretla s ňou. Pozrela som sa jej do očí, ale ona sa tvárila, akoby som bola len ďalší kus nábytku. V tej chvíli som si uvedomila, že môj syn bude musieť urobiť vlastné rozhodnutia, prežiť svoje sklamania, a že materská ruka nemôže chrániť naveky.
Pred domom som sa nadýchla ranného vzduchu a cítila, že hoci je moje srdce ťažké, nezlomí sa. Viem, že mu budem vždy na blízku, či už bude potrebovať vývar, alebo len ticho pri svojom boku. A raz možno syn pochopí, že láska, ktorá skutočne lieči, nie je tá, čo odchádza, keď príde prvá búrka.
Práve v týchto chvíľach sa učíme najviac o sile, o láske, aj o tom, kde je naše skutočné miesto. Možno zabudne na moje rady, možno sa pomýli ešte tisíckrát, ale vždy budem čakať na druhej strane telefónu. Lebo žiadna smrteľná žena nie je tak silná ako matka, ktorá naozaj miluje.
