Syn Márie sa pred mesiacom druhýkrát oženil
Syn Márie sa pred mesiacom druhýkrát oženil a priviezol tú peknú trinásťročnú dievčinu Zuzanku, dcéru jeho novej ženy, k jej novej starkej. Priviezol ju na celý týždeň.
Zuzankina mama, ešte pred odchodom, pošepkala svokre:
Dajte si na ňu pozor, Zuzana je prvýkrát na dedine. Má dosť búrlivú povahu. Viete, aký to je vek. Takže, buďte na ňu trošku prísna, prosím vás. Ak by niečo, zavolajte, prídem a zoberiem si ju.
Akože, ak by čo? nechápala Mária.
Nová nevesta sa len usmiala, pobozkala svokru na líce, nasadla si k mužovi do auta a oni odišli.
Zuzanka, zájdi po vodu, poprosila hneď Mária dievča a podala jej prázdne vedro.
Kam mám ísť? nechápala Zuzanka.
K studni.
Studňa? To čo je?
Studňa je studňa. Za plotom, kúsok od domu, je taká pumpa s pákou. Vedro pod ňu dáš, spustíš páku, natiahneš vodu a nesieš domov.
Starka, vy to myslíte vážne? Zuzanka pozerala na Máriu s obrovskými očami. Veď vodu predsa každý naberá z kohútika v kuchyni. Veď máte vodu doma, nie?
Kohútik síce máme, usmiala sa Mária. Ale voda z neho už týždeň netečie.
Prečo nie?
Lebo vodovod na našej ulici uzavrel opravár Ján. Vraj musí vymeniť nejaký ventil. Takže, musíme zatiaľ vodu nosiť zo studne. Tam voda je vždy.
Nee… Zuzana položila vedro na zem. Ja to robiť nebudem. Keď máme doma vodu, má tiecť.
Dobre, mykla plecami starká. Tak sa zatiaľ umyješ tu. Priviedla Zuzanku k veľkému suda pod odkvapom. Nabereš si dažďovú vodu do dlaní a umyješ sa.
Starka! Zuzana sa ešte viac divila. Veď v tom sude plávajú červíky.
To je komár, larvy komárov, upokojila ju Mária. Nepapajú.
A zuby si ako umyjem? skr grimasiu dievčina. Tiež vodou z tohto suda?
Samozrejme. Keď už v umývadle netečie voda.
No dobre, tak teda pôjdem… neochotne vzala zase vedro a vydala sa smerom k bránke.
Vrátila sa po pätnástich minútach. Celá spotená, v vedre ani tri litre vody.
Prečo ti to tak trvalo? opýtala sa Mária.
Nevedela som spustiť tú pumpu. Našťastie pán išiel okolo a ukázal mi, ako na to.
No vidíš, to je dobre. Mária preliala vodu do umývadla a znovu podala vedro Zuzanke.
Tak Zuzka, na umývanie voda je. Teraz ešte musíme doniesť vodu na varenie večere.
Čože? Dievča prekvapene pozeralo na babku. Na to tiež treba vodu?
Samozrejme. Ale keď chceš, zoberiem z toho suda, mykla plecami Mária.
Nie! zvolala Zuzanka, schmatla vedro a zase utekala k studni.
Takto bežala päťkrát. A Mária zatiaľ začala variť.
Babka, a prečo vodovod neopravujú? spýtala sa zrazu Zuzana, už celkom unavená. U nás v meste, keď sa niečo pokazí, zavoláte číslo a o hodinu vám voda tečie.
Aj my musíme volať. Ale treba osobne zájsť na Hornú ulicu do čísla dvadsaťtri a povedať im to. Lenže oni vodu doma majú, tak sa Ján neponáhľa.
A prečo tam nevojdeš, nevybavíš to?
Bola som tam hádam stokrát mávla rukou Mária. Ale Ján je raz v poli, raz na družstve, inokedy všelikde. Vraj zajtra príde… Už tretí týždeň prichádza. On je tu jediný opravár pre celú dedinu.
No dobre… Zuzana premýšľala, potom si to overila: Ktorý je to dom, vravíte?
Dvadsaťtri.
A ktorým smerom?
Tam, kývla Mária smerom k domu Jána. A čo chceš?
Idem si to s vaším Jánom sama vybaviť.
Zuzana rýchlo ušla, ani sa Mária nespamätala. Odišla a už sa nevrátila. Po pol hodine už nevydržala ani starká a utekala k opravárovi.
Bola u vás moja vnučka? pýta sa nadýchane u Jánovej ženy.
Tá uličníčka? To akože vaša? skrížila pohľad Janka.
A prečo uličníčka?
A čo si myslíš! Vieš, čo mi tu natiahla? Najskôr sa pýtala, nech jej okamžite predvediem Jána. Potom nás začala prehánať, vraj Jano myslí len na seba. To môj Jano, čo lieta ako šialený po celom okresu. Tak som ju skoro metlou vyšibala. A ona mi hovorí, že ak dnes voda netečie, podpáli nám šopu. Chápeš?
Bože môj, zalomila rukami Mária. To vážne Zuzanka povedala?
Zuzanka? zasmiala sa Janka. To teda nech Boh dá každému takú Zuzanku…
A kde je teraz?
Ja neviem! Behla asi hľadať Jána.
A ten je kde?
V poli, kdeže by inokedy. Opravuje techniku, a mňa tu deti strašia.
Ježišmária! zvolala znova Mária a bežala smerom k poľu, kde bolo žatvu počuť.
K poľu ani nedobehla. Uvidela traktor, ako ide oproti nej. Riadi ho Ján, vedľa sedí rozčúlená Zuzana.
Uvidel Máriu, Ján zastal.
Vaša? prekríkol rámus traktora a kývol k dievčaťu.
Mária tiež prikývla. Potom vystrašene zakričala:
Kam ju vezieš, Jano? Na políciu, či čo? Veď je maloletá!
Aká polícia? zasmial sa Ján. Idem vám meniť ten ventil. Lebo tá vaša, potvorka, hrozí, že sa bude hádzať pod kolesá kombajnov. Vraj ak jej nedám vodu do kuchyne, každému klince do kolies napchá. Ženská, kombajn klincami? Zrazu sa rozosmial. Ej, kebyže máme takých živých mládežníkov viac v dedine! Tu by sme porobili veľké veci. Život by sa tu zmenil. Tak čo, rebelka, obrátil sa k dievčaťu, chceš si na chvíľu pošoférovať traktor?
Jasné! zajasala Zuzanka.
Tak poď, sadni si, zober volant, ideme opravovať vaše potrubie, dal jej pokyn Ján. Ale podmienka je, že mi budeš podávať náradie.
Dobre! zakričala Zuzana a nadšene držala volant.
Zuzanku si rodičia odviezli z dediny až po dvadsiatich dňoch, presne tridsiateho augusta. A aj to len s veľkým prehováraním, lebo o deň už začínala škola. Inak by stále bola ochotná zostať na jeseň je na dedine toľko práce, že sa človek nenudí.
